Na Belangelo sa objavila dnes siedma kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky, tentokrát s názvom Drsné precitnutie. Toto je posledná verejne prístupná kapitolka. Ak chcete čítať aj naďalej, máte poslednú šancu objednať si prístup k zvyšku… 30. marca román na pokračovanie uzatváram pre verejnosť a bude prístupný len predplatiteľom, pričom kapitolky sa budú objavovať tým tempom, čo doteraz.

V tejto poslednej verejnej časti sa vzťah Zuzy a Andreja dostane na hranu noža – a nanešťastie prepadne na tú nesprávnu stranu:

Andrej sa znova obrátil ku mne. Oči sa mu smiali. Pohladkala som ho po líci a sledovala som, ako sa ku mne znova skláňa. Jeho ruka mi vkĺzla pod tričko.

„Keby si nečakala druhé dieťa, povedal by som, že by sme mohli zarobiť na tretie,“ zašepkal.

To ma drsne vrátilo do reality. Čo na mňa ešte stále pozerá ako na inkubátor pre svoje potomstvo?! Odstrčila som jeho ruku a posadila som sa.

V očiach sa mu zjavil poplach.

„Čo je, Zuza?“

„Nie som k dispozícii, Andrej. To druhé dieťa je len môj ústupok tebe, že si nezaváhal a prijal si Maťka za svojho. To ti nikdy nezabudnem – ale tým moja vďačnosť končí!“

„Vďačnosť? Preboha, Zuza, čo za vďačnosť?!“

„Vidím, že dnešný kostol sa na tebe už podpísal,“ zaťala som kyslo. „Čo bude zajtra? Zavesíš nám nad posteľ kríž?“

„Zuza, veď som ti už vysvetlil…“ Magický okamih pominul a boli sme späť v našej každodennej biede. „Chcem len zapadnúť do prostredia. Viem, aké je to dôležité… Naučil som sa tým drsným spôsobom! A chcem to aj pre teba a pre deti…“

„Takže sa radšej budeš pretvarovať v kostolíčku… Andrej, si ty vôbec chlap? Kde máš gule?“

Urazene vyskočil. „Toto mi nevrav!“

„A čo ti smiem vravieť?“ opáčila som sladko.

Nedal sa: „Že ma máš rada a že sa to medzi nami nejako dá do poriadku! Zuza, chcem, aby to bolo ako kedysi…“

Démon, ktorý obýval manzardku môjho tela, okamžite prevzal velenie.

„To značí, že zasa chceš mať obe – ženu a milenku?“

Zhrbil sa, ako keby som doňho bola udrela. A odrazu sa mi veci začali spájať – ako sme obaja boli ochotní vrátiť sa do starého vzťahu, keď Maťko zaplakal, a ako sa okamžite moja podráždenosť  preniesla aj na Andreja a on začal tliapať niečo o treťom dieťati… Je to tak – medzi nami existuje premostenie. A ako som ja zaťala do živého, jeho urazenie sa okamžite vrátilo ku mne a zosilnilo vo mne tú racionálnu beštiu, ktorá neumožní inému vyhrať nad ňou.

Toto poznanie mnou otriaslo, pretože značilo jedno jediné – ak nám toto premostenie ničí život, treba ho zrušiť.

Andrejovi zazvonil mobil.

Ešte raz pripomínam: toto je posledná verejne prístupná časť. Ak nechcete prísť o ten zvyšok, vyplňte do 30. 3. 2021 nasledovný formulár :