Človek sa upína na ilúziu kontroly. Potrebujeme ten pocit;  kým sa cítime, že aspoň nejako dokážeme svetu vzdorovať a vydupať si na ňom to “svoje”, dovtedy sa ešte zúčastňujeme hry. Problém začína až vtedy, keď máme pocit straty kontroly – keď sa pasujeme do Obete a veci sa nám začnú diať, pretože… nuž, lebo zlý, zlý život. 😕

Na toto si potrebujeme dať v najbližšom čase pozor. Potrebujeme mať dostatok trpezlivosti, keď to nejde podľa našich prianí, a dostatok odolnosti, keď nemôžeme dostať všetko. Aj keď nejde všetko ako po masle, ale stále to ešte ide – a to si potrebujeme vedome  pripomínať, aby sme nestratili pocit kontroly! Aj keď výsledky možno práve teraz nevidíme, naše doterajšie myšlienky a predstavy spustili do pohybu zhmotňovaciu mašinériu a aj keď to ide pomaly, nemôže to prestať ísť… pokiaľ to sami svojimi pochybnosťami, netrpezlivosťou a neistotou nezastavíme!

Prečo? Pretože niet rozdielu medzi Univerzom a nami – sme súčasť toho istého celku energie a ak my potiahneme za nitky, tak to pocíti celý  ten zvyšok a prepočíta sa podľa toho do novej podoby. Niekedy, ak mnohí súčasne “ťahajú za nitky”, tak to jednoducho chvíľku potrvá… Univerzum sa nespráva spôsobom “prvý príde, prvý melie”, ale nasadzuje energiu tam, kde v danom okamihu bude mať najväčší hybný moment. Ak sme chceli to, čo mnohí iní (napríklad bohatú nádielku pod stromček 😉 ), naplní sa nám to teraz možno rýchlejšie – ale aj veľmi ojedinelé priania sa naplnia, ak sa ich na polceste nevzdáme.

Pohyb energie máme na svojej strane, tak venujme pozornosť tomu, ako sa to hýbe, a prestaňme sa znervózňovať nad tým, že prečo tak pomaly…  🙂 Hýbe sa to – a to jediné zaváži!