Pri silnej koncentrácii na dosahovanie orezávame veci len na tie ich stránky, ktoré dokážeme ovplyvňovať. Ak si zvolíme vyčkávací prístup, začíname veci vnímať v ich komplexnosti – a odrazu sa objavujú možnosti, ktoré tu odjakživa boli, ale akosi nám unikali – pretože neležali tým smerom, ktorým sme sa práve pozerali… Situácia sa mení. Naplnené prestáva byť pútavé a nenaplnené sa začína napĺňať. Začína nové kolo hry o spokojnosť.

Nastáva obdobie, ktoré si od nás bude vyžadovať nezvyklé správanie. V poslednom čase nás energie viedli k tomu, aby sme preberali iniciatívu a konali z vlastných síl a na vlastný popud. Ale takéto konanie niekedy vedie k lokálnej slepote – v snahe postupovať vpred často prehliadame veci, ktoré sa pod povrchom začínajú rysovať, ale ešte nemajú výrazný tvar. Ak však nezaujmeme vtáčiu perspektívu, budeme sa vždy len motať v našom obvyklom bludisku a nenájdeme skratku, ktorá sa možno skrýva priamo pod naším nosom…

Doteraz sme dávali veciam zmysel my. Teraz nastáva čas postaviť sa do pozície diváka a nechať, nech nám veci prejavia svoj zmysel samé. Nepotrebujeme ťahať za nitky; potrebujeme sledovať, ako sa nitky hýbu aj bez nášho pričinenia, a tešiť sa z výsledkov, ktoré takto vzniknú!

Najväčšou výzvou nadchádzajúceho obdobia budú práve rôzne možnosti. Nemôžeme ich využiť všetky, ale dokážeme rozohrať hru, kedy sa väčšina z nich pohne aspoň kúsok vpred. Energia je tentokrát na našej strane a nesie nás samospádom. 🙂