Za sebou máme obdobie nejasností a slabej dezorientácie, ktorá v nás vyvolávala napätie.  Pomaly sa však hmla rozpúšťa a začíname vidieť svoju cestičku k tomu, čo si prajeme…  Ešte stále nie je celkom jasná a vyhranená, ale už vidíme, že niektoré možnosti pre nás nie sú až také príťažlivé ako iné možnosti.

A je načase si skutočne otvorene povedať, kto v svojej podstate sme a kde sa len chceme zapáčiť iným. Pretože ak sa budeme nastavovať na to, aby sme od prostredia dostávali pochvaly a obdivné či uznanlivé potľapkania po pleci, čoskoro začne naša duša plakať.

Doteraz sme sa mohli len spoliehať, že postupujeme rozumne. Započúvajme sa do svojho vnútra, či je tiež toho názoru, a ak áno, zosilnime naše snahy. Vložme do toho všetko nadšenie, dychtivosť a detinské vzrušenie, ktorého sme schopní, pretože práve sa nastavujú nové výhybky!