Odkedy som sa dala na celý ten humbug päťdesiat paralelných kurzov, dostavujú sa do môjho života synchronicity. Idem na prednášku o čakrách a rozprávanie ma vtiahne natoľko, že si zabudnem robiť poznámky. Tak som po skončení prednášky hľadala “replay”, možnosť znova si ju prehrať, aby som si doplnila chýbajúce infošky. Asi hodinu som nad tým včera (čo je pre vás inokedy) prebádala – a nič… Nikde ani zmienka. Tak som to vzdala s tým, že “nevyšlo”.

Šla som na novú prednášku. Už som o nej písala – bola to tá hypnóza. A počas prednášky sa mi začali dopĺňať informácie k téme čakier, ktoré sa do prvej prednášky nedostali… Celá vytešená som si robila poznámky, že si to doplním odtiaľ.

A dnes (čo je pre vás zasa inokedy, nie dnes) prvá vec, čo mi doletela na obrazovku, bola pozvánka na pôvodnú prednášku. Klikla som na ňu – a vzalo ma to na “replay”! Včera som hodinu v svojom vzdelávacom konte hľadala ako divoká – a dnes len tak… Šťuk – a je to! 🙂 Veci sa dejú. 🙂

Ak si spomínam správne na inú prednášku, na ktorej som bola pred  dvoma týždňami,  tak synchronicity začínajú vstupovať do nášho života vtedy, keď sa to, čo vysielame, rezonančne prekrýva s tým, o čo sa snažíme. 🙂 Dobrá správa… Konečne!

Ale chcelo to mesiac ranného a večerného meditovania, aby som sa vyladila na vibráciu nad 500 (hovorí sa jej aj “love or above”, teda “láska a vyššie”). Niekedy si myslím, že som štartovala snáď zo 7,5 😉 .

A, mimochodom, k tomu meditovaniu som sa dostala tiež ako slepá kura k zrnu! Aj by som povedala, že ma niekto tam hore má rád, keby len tak besne netlačil… 😛 Lenže tlačí preto, že vie, že to ustojím. Ide sa rýchlosťou, pri ktorej telo a duša jačia od bolesti, hlava je vymetená a pohľad sklený, ale atómy ešte držia pohromade… a nechcela by som to inak. Čim driev, tým liep, ako hovorievajú trpezlivci. 😉