Tak som sa v utorok v rámci vzdelávania zhypnoterapila 😉 . Bolo to zaujímavé, pretože nepatrím k ľahko hypnotizovateľným subjektom, ale aj veľmi poučné. Spomenula som si na veci, o ktorých som niekedy ani netušila…

Bolo to na seminári s Marisou Peer a predvádzala techniku RTT. Marisu Peer nemám  veľmi rada, z predošlých seminárov som z nej mala pocit, akoby bola mierne nadradenecká, ale buď mi to už nevadí, alebo som si na jej štýl zvykla. Veľa z tej teórie, ktorú spomenula, mi dalo nápady do najbližšej Elvíry, pretože sa týkali presne tých situácií, keď nás niečo vytáča, čo by nemalo, a nemáme to pod kontrolou…

Robili sme regres do obdobia, kedy sme nachytali na seba program, že si nezaslúžime hojnosť a nikdy ju nebudeme mať. V terapii nás vzala do troch takých detských situácií. Prekvapilo ma, že hneď na prvýkrát som sa strepala v minulosti až na samotný začiatok života – do pôrodnice… Bolo treba nájsť situáciu, kedy som potrebovala, aby sa moje potreby naplnili, ale ony sa nenaplnili a z toho som si vytvorila program, že nestojím nikomu za to a že moje potreby sa nikdy nenaplnia. A odrazu som mala možno pár hodín alebo deň-dva a niečo som potrebovala a všetky sestry začali utekať na  opačný koniec miestnosti. Teraz, už dospeláckym mozgom, som pochopila, že tam mali nejakú náhlu príhodu, ktorú bolo treba prednostne ošetriť, a povedali, že teraz majú dôležitejšie na robote než moje revanie…  (A to som ani nerevala! Len som sa pozerala a cítila som sa neviditeľná a nedôležitá.)

Vôbec som netušila, že mám aj takú spomienku… až kým som to nevidela.

Druhá a tretia situácia sa potom odohrávali v neskoršom  veku, ale všimla som si ešte počas regresu jeden spoločný faktor: všetko to boli jednorazové, mimoriadne situácie, ktoré ale môj mozog interpretoval ako “stály stav” a natiahol ich na zvyšok života…

Ku koncu sme potom znova vošli do každej situácie a veľmi dôrazne sme vyhlásili, že to nie sme my, pretože… To “pretože” sa zdôvodňovalo trochu ťažko, ale potom som chytila slinu a aj patričnú gradáciu 😉 , tak dúfam, že som aspoň túto jednu vec vynulovala.

A nabudúce si to otočím na nejakú inú tému; v tom som medzičasom odborník, meniť za pochodu hypnotické indukcie. 😛 Kedysi som si tak “regres” premenila na cestu do budúcnosti, takže aj toto zvládnem.

Počkať… že by sa zo mňa ozývalo moje nové sebavedomie? 🙂