Nastáva obdobie ľahkej nervozity. Pred sebou máme mnoho možností, ale vidíme len niektoré z nich – ostatné ako keby sa skrývali pod hladinou. Netušíme, kadiaľ sa pustiť. Doteraz sme vnímali veci jasne a ostro, ale neregistrovali sme pokroky. Teraz sa nám optika mení – vnímame len svoje ciele, nie cestu k nim, a ak sa obzrieme dozadu, odrazu vidíme, že sme už urobili priadny kusisko cesty… Zastavme sa a vychutnajme si to. Dobime si tým pocitom baterky, kým sa voda vyčíri a my uvidíme chodníčky, ktoré zaliala…

Nastal čas úporne presmerovať svoju pozornosť na to kladné, čo sa nám podarilo medzičasom do života dostať. Nastavujeme sa tým na vibráciu, ktorá umožní kladným a dobrým zážitkom rozmnožiť sa v našom živote. Ak budeme sledovať, ako ešte stále nie sme tam, kam sme sa chceli dostať, budeme si zhmotňovať nedostatok. No potrebujeme to? Nie!

Niečo je za dverami. Máme dve možnosti- buď budeme čakať netrpezlivo a vystrašene a zhmotníme si odklady a neistotu, alebo si budeme hovieť v tom, čo sme už dosiahli, a zhmotníme si pohodu a spokojnosť. 🙂 Voľba je na nás.

P.S.: Ako som dochannelovala čísla, dostala som od Gabriela ešte osobnú správu, že sa mám “baviť”. Len tak, aby som odpútala pozornosť od zhmotňovania. 🙂 Berte alebo nechajte tak.