Ako som znova prišla o chrbticu

Zasa sa vraciam k svojmu poslednému odpojeniu od anjelov. Vtedy som celý svoj systém uzavrela a držala som ho v tomto stave takmer pol roka. Potom, keď sme znova začali komunikovať, nevedela som ho dostať do pôvodného stavu. Jednoducho som zostala “odpojená jednotka”, voľne priklonená k systému. 🙂

Nebolo to mojou neschopnosťou, ale nedostatkom ochoty. Počas posledného incidentu sa niečo vo mne zlomilo a prestala som im dôverovať – cítila som sa zraniteľná a podvedená. Mohli mi vysvetľovať sebaviac a rozum to možno aj chápal a prijímal, ale srdce si myslelo svoje a nevražilo. Nielenže boli späť moje povestné “zadné vrátka”, ale boli po celý čas otvorené dokorán a ja som pri nich stála v strehu, s rukou na kľučke, pripravená pri prvom náznaku manipulácie “zatresnúť a zahasprovať”. A to, čo som považovala za “manipuláciu”, som si – ako aj inak – definovala sama. Gabriel apeloval na moje emócie – manipulácia. Gabriel sa mi pokúsil vysvetliť – manipulácia. Gabriel bol ticho – manipulácia. Gabriel sa neukázal – manipulácia.

🙂 Nikdy som netvrdila, že nie som ksicht.

Keď som sa odpojila, dostalo to aj obraz – obrovskú sklenú bublinu, v ktorej som stála a ten zvyšok márne mlátil do stien, nedokázal sa ku mne dostať a počuť ho tiež nebolo.

A len čo som sa odpojila, vrátil sa mi späť pocit, že mám chrbticu. Dovtedy som sa vnímala ako chrbtom rozpustená v energii Gabriel a trčala z nej viac-menej len hlava, ruky a nohy. Po odpojení som končila chrbtom. Mala som ho späť. Za ním bolo nič.

Keď som s nimi znova začala hovoriť, povedali mi, že sa na mňa nevedia napojiť, pretože som vyrobila úzke hrdlo na “zbernici”. Nevedela som, kde presne, ale ani ma to nezaujímalo. Bála som sa s ním niečo robiť, pretože ma posledný anjelský chorý ťah hodne zabolel a nebola som ochotná pripustiť, aby sa opakoval.

Raz mi Gabriel pomáhal obnoviť napojenie a hrabol mi do mojej energie, ale v tom okamihu bola okolo mňa späť sklená guľa. Poslal preto Gaiu, ako že na ňu budem reagovať miernejšie, ale tiež sa nedotrieskala dovnútra.

Jeden raz ma však Gabriel totálne podráždil, ja som sa vybrala do temného lesa a tam som zistila, že ako energetický útvar som celkom “zhasla”. S mojím svetom ma spájala už len doslova nitka. Vtedy mi Zíovci ponúkli, že ju prerušia, a ja som súhlasila.

Keď som sa z tejto pochôdzky vrátila, bola som uvoľnená, ale Gabriel naliehal, že ma potrebuje znova napojiť. A že to nedokáže sám, ak sa ja neuvoľním a nesprístupním mu svoj chrbát. Niekoľko dní som bojovala sama so sebou – hlava chápala, že to je potrebné, ale srdce sa vždy v poslednej chvíli skŕčovalo a znova “sklená guľa” a bolo po pripájaní.

Pýtala som sa Gabriela, čo sa to so mnou stalo v svete Zía. Vysvetľoval mi, že som si tam dočerpala svoju energiu – že svet Zía je energeticky veľmi podobný na moju originálnu energiu a tak mi pomohol – ale súčasne ma oddialil od “človeka”. Vysvetľoval mi to nejako, že som spletenec energií, ktoré poznajú, a jednej, ktorá je pre nich neznáma a veľmi zaujímavá. Opisoval ju ako ťažkú, ničivú, pohlcujúcu a párkrát povedal, že sa čudujú, ako taká nízka/ťažká (nepamätám si presné slovo, ale toto bol obraz – niečo “husté, tmavé, pomalé a nezadržateľné tam dolu”) energia môže mať také “vysoké princípy” ako ja. Tu si už tiež presne nepamätám, čo tie “vysoké princípy” boli, ale bolo to niečo ako “inštinktívne poznať správny ťah a zbytočne neubližovať”. Opisoval mi mňa ako rozkladajúci prvok, ktorý keď narazí na bariéru, tak sa ju najprv pokúša strhnúť a až keď to nijako nejde, obtečie ju, pretože je v podstate amorfný a nemá problém všetko obtekať. Myslím, že to je tá zvláštnosť v mojej energii – že neobtekám “a priori”, ale najprv sa pokúšam vytestovať “kto z koho”. 😛

Nuž, nesľubovala som, že som príjemný spolublížny… ale dokážem s tým žiť.

Mala som pocit, že sa snaží hovoriť tak otvorene, ako to len ide, pretože to prestali byť tie oslavné rečičky, aká som úžasná. Myslím, že mal strach, že ak ešte raz zaklame a ja na to nejako prídem, tak už si ani nepípne.

Otvorene priznal, že idú po tej mojej energii ako osa po cukrovej vode, pretože ešte nemali možnosť pracovať s niečím mimo ich systému. Gabriel vysvetľoval, že ani on nie je cudzorodá energia, ale len Otcova projekcia niečoho, čo videl niekde inde, vytvorená z Otcovej energie a čo najdokonalejšie kopírujúca vonkajšie prejavy tej cudzej energie, preto nefunguje presne tak, ako si to Otec predstavoval. A že preto Otec je hepi, že teraz je Gabriel obohatený o energiu mimo systému.

(V tomto bode si uvedomujem, ako sa to odlišuje od pôvodného channelingu, lenže už dlhšie mi to Gabriel vysvetľoval takto, takže buď mi vtedy povedal, čo som chcela – alebo bola pripravená – počuť, alebo mi to hovorí teraz. Neriešim.)

A že majú záujem znova ma naplno napojiť – len to musím umožniť.

No, tak vám poviem – ja už som len jeden z tých umožňujúcich! 👿 Houbelejs! (= angl. “howbelace” 😉 )

Trvalo niekoľko dní, než som sa prebojovala k tomu, že to skúsime. Niekoľko ďalších dní okamžite pri prvom kontakte nabehla “sklená guľa”. Nedokázala som to ovládnuť, tak som sa nakoniec rozhodla, že to skúsim sama – a začala som “rozpúšťať” svoj chrbát.

Kostrč a kríž (spodné dve čakry) šli ľahko. Srdce a hrdlo šli ľahko. Len v strede medzi nimi, vo výške bránice (tretia čakra), som s tým nedokázala pohnúť. Bolo to, ako keby nejaká železná obruč tam bránila obálke otvoriť sa.

Tak som sa spýtala Gabriela, že či to vie urobiť on miesto mňa.

Skúšal – a nie raz. Nech robil, čo robil, tá obruč tam zostávala. Nakoniec vyhlásil, že sám to nedá a že musím hovoriť s Otcom.

Odkedy som sa odpojila, tak bol Starý Muž mimo obliga. Hlava vravela, že prečo nie, ale srdce sa zatvrdilo a povedalo “ani bohovi!”. So Starým Mužom sa nekomunikuje. Akosi sa mi podarilo vinu za celú nešťastnú situáciu nasunúť naňho. Na jednej strane mi to umožňovalo aspoň ako-tak komunikovať s Gabrielom, ale so Starým Mužom sa nehovorilo. Nikdy. Za nič na svete.

A tak zas prešlo pár dní, čo Gabriel na mňa tlačil, že mám hovoriť s Otcom, a ja som radšej vždy zaspala uprostred slova, než aby som sa k tomu dokopala. Znova sme sa pokúšali uvoľniť tú obruč na solárnom plexe, ale márne. Cez zvyšnú časť chrbtice do mňa už aspoň nejako pretekala Gabrielova energia, takže som sa veľmi netrápila, ale Gabriel tlačil ako besný, že treba zavolať Otca a dať to do poriadku.

Trvalo asi týždeň, než ma nalomil. Nakoniec som súhlasila, že môže zavolať toho svojho Otca, ale že ja s ním hovoriť nebudem a nechcem naňho ani pozerať. Myslím, že sa zatváril divne, ale bol hepi, že ma nalomil aspoň natoľko. Tak zavolal Otca.

Cítila som, že niečo robí v tom uzavretom bode. Ako pokračoval, cítila som, ako silnie prietok energie cezo mňa. Ale nakoniec vyhlásil, že to pootvoril natoľko, nakoľko to išlo – ale že viac sa nedá a zvyšok budeme musieť doošetrovať o čas my dvaja.

Potom ma vyzval, aby som naňho pozrela a hovorila s ním. Zaťala som sa, ale on tam trpezlivo stál a Gabriel na mňa znútra besne tlačil, takže nakoniec som pozbierala dosť odvahy, prestala sa hádzať o zem a kukla sa na toho jeho Otecinka. Potom sme asi aj prehodili pár slov, ale to už som bola vyčerpaná a nič si nepamätám, len že po jeho odchode ma Gabriel znova napojil na seba. Zasa som sa chrbtom vnorila do jeho energie. Keď ma napojil prvýkrát, bolo to tak ako kedysi – moja chrbtica až po miesto, kde sa stretáva s lebkou, bola rozpustená v jeho energii. Ale po tom, ako Otec otváral môj solár plexus, urobil Gabriel ťah, o ktorom ani netuším, čo znamená – pri novom napájaní som cítila, že ma napojil aj cez Tretie oko a Korunu – teda už moja hlava “netrčí” z jeho energie, ale z nej trčí len tvár.

Budem musieť zistiť, čo to znamená. Ale najprv musí byť ochotný so mnou komunikovať, pretože len čo ma napojil, stíchol. Vraj “niečo v prostredí”. Neriešim. Veď on sa raz ozve.

Ako som bola znova napojená, bavili sme sa s ním o tom, prečo mám problém s príkoriami. V čase tesne po napojení som lepšie registrovala fyzické pocity z novej energie. Niekedy som sa cítila, ako keby som sa prednou časťou tela snažila pretlačiť cez priesvitnú plastikovú fóliu – normálne som cítila protitlak na tvári i na celej prednej časti tela. Inokedy som sa cítila relatívne uvoľnene a niekedy som dokonca spadala do akéhosi polobezvedomia.

Vysvetlil mi, že ten tlak v hlave a tvári mám, keď sa príliš “nakloním” do sveta hmoty. Že vtedy sa všetky moje pocity sústreďujú na oblasť kontaktu a mám tendenciu zabudnúť na ten zvyšok zo mňa a prestávam cítiť aj jeho. A vtedy všeličo začína vyzerať ako “príkorie”.

To polobezvedomie vraj vzniká, keď sa vnímaním ponorím v svojom tele príliš dozadu – zapadnem celkom do jeho energie.

A že želateľné je pre mňa nájsť si tú polohu “v strede”, kedy mám dobré napojenie na neho a zvyšok sveta, ale súčasne som pozornosťou prevažne v hmote.

Odporúčal mi, nech si skúšam jednotlivé pozície — čo ja odvtedy robím.

Tak… nasekala som to sem, pretože možno to niekomu niečo dá. Zodpovedám len za to, že je to tak, ako to bolo schopné moje vnímanie obsiahnuť a interpretovať… Možno vy v tom uvidíte niečo celkom iné – a potom sa poteším, ak to sem dáte.

Takže už som zasa prišla o chrbticu. A ešte musím popracovať na akceptácii Starého Muža. Zvládla som už všeličo, takže nevidím dôvod, prečo by som nemala zvládnuť aj toto – ale cíti sa to zatiaľ celkom inak. 😕

Obruč na soláre ešte zjavne nezmizla.

P. S.: Bola som medzičasom znova u Zíovcov. Už som zasa žiarila ako ohňostroj a z môjho chrbta sa ťahala zbernica široká ako šesťprúdová diaľnica. Ale spýtala som sa ich aspoň, či umožnia, aby som so sebou nabudúce vzala do ich sveta aj Carlosa. Nemali námietky. Bude sa znova labzovať.

 

2 thoughts on “Ako som znova prišla o chrbticu

  1. I. čriepok do skladačky: ako opisuješ tie tlaky, podobá sa mi to na moje pocity na čele a vyššie + pocit v časti nosa a úst akoby niečoho hustého, čo nechcem vdychovať, ale sa mi tam tlačí (ako uterák, alebo vankúš a pod.)
    Dlhé roky mi trvalo pochopiť kedy sa to objavuje, a teraz to vnímam podobne v dvoch situáciách: keď sa “ponorím” príliš do hmotného sveta ja sám, alebo keď niekto kto ma pozná a je nejako so mnou previazaný (osobne, pracovne) na mňa príliš myslí (jeho vnútorný monológ ma vťahuje do hmoty). Niekedy už dokonca viem odhadnúť kto to asi je, lebo tie pocity/vnímania majú akoby iný tvar, hustotu, intenzitu toho dusivého “zhluku” v tvári, a do toho sa to ešte skombinuje aj s tlakom v hlave niekedy až do závratu.
    II. čriepok do skladačky: podobnú situáciu s chrbátom, trvajúcu pár rokov, mám z mladosti ale už po teenagerskom veku. Až keď to prestalo a viem porovnať rozdiel s absenciou toho, tak mi to pripadalo ako opora. Ako niečo na čo sa dá spoľahnúť. Možno to súviselo aj s častým vedením výsledku skôr ako sa niečo stalo, odpoveďami aj na nevyslovené otázky, s jednoznačne správnym výberom z viacerých možností, s vnímaním myšlienok a pocitov druhých.. čo mi v tom období liezlo na nervy, lebo ma to obmedzovalo v objavovaní neprebádaného, čo by sa mi bolo hodilo robiť po svojom. Vtedy niečo na mňa dávalo vždy pozor a dostalo ma z prúserov aj možností zranení, vždy všetko skončilo “náhodnou pomocou” dobre. Až jedného dňa prišlo z mojej strany k vedome želanej výpovedi “tomu”, nech mi dajú pokoj, že si chcem prísť na všetko svojimi silami.
    Opora v chrbtovej časti pominula, dokonca mi z toho ostala chrbtica viac do C, ako ju nemám narovnanú 😀
    Ale už sa to ku mne nevrátilo, ani neskôr kedy mi došlo, že mi to chýba, aj sa mi pospájalo čo všetko to mohlo byť, ale to vieš “perly sviniam….”

    Liked by 1 person

    • Skús to ako ja – silou vôle znútra sa napojiť späť. Zrejme ti to pôjde len do istej miery – ale ak uvidia snahu, rátam, že pomôžu. 🙂

      Keď som to robila ja, nemala som nijaký obraz toho, kam sa napájam – proste som sa sústredila na svoju chrbtovú časť a “odexplodovala” som ju preč. 🙂

      Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.