Ako vytvoriť šancu láske 9: Ako dodať snu “hmotu”

Naposledy som myslela, že píšem už posledný článok do tejto série, ale potom som vzala do ruky knihu, ktorá skutočne stála za to, a tak dnes pridávam ešte jeden, “bonusový” článok. Je to najpragmatickejší a najmenej osvetovo-ezo-kecový prístup k tomu, ako si vytvárať v svojej duši “ťah” na cieľ, hoci v sebe možno nosíme nevhodné programovanie z detstva:

Je to fáza 2 cyklu vyštartovania nového zmyslu života. Fáza 1 je o vonkajšej alebo vnútornej udalosti, ktorá nejakým spôsobom preruší naše doterajšie sebavnímanie a uvrhne nás do chaosu a smútku. Chceme, aby veci boli po starom. Nechceme, aby sa niečo zmenilo. A napriek tomu sa už veci zmenili a treba to len prijať… Nespomínala by som ju, keby nemala svoje dopady aj vo fáze 2. Keď sa k tomu dostanem, spomeniem to. Rozhodne stojí za informáciu, že ako sa so svojím smútkom a katastrofou vysporadúvame, z beznádeje a dezorientácie pomaly prechádzame do stavu, kedy začneme vidieť slabé svetlo na konci tunela. Kedy nás niečo osloví, kedy začíname znova snívať.

Tak sa aj nasledujúca fáza volá: snívanie a spriadanie predstáv. Kým v predošlej fáze nás všetko ťahalo do minulosti, začíname teraz cítiť slabý ťah do budúcnosti. Niečo nás oslovuje, začína nás chytať za srdce. Beznádej ustupuje; objavujú sa prvé záblesky záujmu.

Ako to zistíme? Tak, že

  1. sa častejšie a bezprostrednejšie smejeme
  2. máme chuť robiť veci, ktoré sme nikdy predtým nerobili
  3. vracia sa nám kreativita, máme nové nápady
  4. niečo na sebe zmeníme (vlasy, štýl obliekania)
  5. upraceme a vyčistíme od zbytočností náš priestor, dáme doň nové farby a nové dekoratívne predmety, meníme účel miestností.

Čo z toho sa vám prihodilo v poslednej dobe?

Toto všetko sú signály, že končí fáza smútenia. Fáza snívania začína tým, že z bezprostredných, drobných úprav prejdeme k dlhodobejším plánom. Doba smútku a depresie sa skracuje, až nakoniec celkom zmizne.

Poznáte to okrídlené ezoterické “čo si vieš predstaviť, to vieš aj dosiahnuť”? Ezoterici často vezmú nejakú poučku a pretočia ju do “pozitivity” – a to aj v prípade, kedy to nabúra jej zmysel… Ja si napríklad celkom dobre dokážem sama seba predstaviť ako staroegyptskú faraónku. Aj to celkom plasticky vidím pred svojím vnútorným okom… Viem, ako by som sa cítila (a že pre tých druhých by to nebola nijaká bašta 😉 ). Stanem sa preto staroegyptskou faraónkou? Ťažko až sotva; asi sa mi ani pri sebaväčšom úsilí nepodarí vrátiť späť obdobie starého Egypta. Okrídlené ezoterické porekadlo nie je pravdivé.

Čo však pravdivé je (a ak sa správne pamätám, tak mi to kedysi hovoril aj môj okrídlený učiteľ Yovmiel), je negatívna podoba tohto princípu:

Ak o tom nevieš snívať, nikdy to nedosiahneš.

Pokiaľ si nedokážeme predstaviť, ako niečo robíme, nemáme možnosť to do nášho života nijako dostať. Aj keby sa hneď otvorili Nebesá a ochrstli nás tým, nevedeli by sme to využiť. Zasa z vlastnej skúsenosti: Mala som kedysi jeden tak dovrzaný vzťah, že som sa prichytila pri povzdychu “a teraz pomôže už len zázrak”. Dlhej reči krátky zmysel: do 24 hodín zázrak nastal a podmienky sa zmenili absolútne v môj prospech. Dokázala som ich využiť? Nie.

Preto je fáza 2 o SNÍVANÍ. Ak niečo chceme pragmatickými zásahmi a konaním dostať do nášho života (čo je nasledujúca fáza a tej sa už venovať nebudeme), potrebujeme si to vopred dokonale pripraviť v hlave a srdci. To značí, že si potrebujeme mojkať a pestovať každý šialený sníček, ktorý nám preblesne hlavinkou, len čo náš rozumček začne znova fungovať a prestane sa ľutovať – a to aj vtedy, ak ide o celkom uletené sny. Nikdy totiž nepremeškáme šťastie, úspech, peniaze či lásku len preto, že snívame nemožné sny, ale premeškáme ich, keď svoju fantáziu obmedzíme len na to, čo práve považujeme za možné.

(A teraz pridám motivačnú pesničku, ktorá síce nie je moja prvá voľba – radšej mám tú priamo z filmu – ale obsahuje aj slová:

🙂 Enjoy. Inými slovami: ak sme do hry nevložili všetko, nevložili sme nič. A presne to aj potom dostávame späť. 😉 Zákon rezonancie nepustí.)

Niekedy sa predchádzajúce životné skúsenosti postarali o to, že už si netrúfame na odvážne sny, ale sa len udržiavame v stave “radšej nech to nebolí”. (Keby som tuto začala hovoriť z vlastnej skúsenosti, budeme tu ešte dva roky. 😳 ) Vtedy všetka naša disponibilná energia ide do obmedzovania sa v snívaní, až celkom so svojimi snami a kreativitou stratíme kontakt.

Ako sa dozvieme, že sa to stalo aj nám? Napríklad tak, že začneme nejakou odvážnou predstavou. A odrazu sa ozve náš vnútorný hlások:

  • “No jasne. Ako keby si mal potrebné schopnosti/talent/vyžarovanie/čokoľvek.”
  • “To ešte nikto neurobil.”
  • “Ale uvedomuješ si, koľko práce by to vyžadovalo?”
  • “Ale uvedomuješ si, koľko šťastia by na to bolo treba?”
  • “Ha-ha-ha.”

Väčšina z nás tieto pindy počúva opakovane už od skorého detstva. V podstate každé dieťa niekde narazí na sklamaného a zľaknutého dospelého, ktorý v jeho snoch objaví svoje vlastné a pretože má už svoje zlé skúsenosti, pokúsi sa vaše sny zadusiť v zárodku – napríklad komentármi ako tie hore. A ak to počúvate často, začnete si to sami opakovať – preberiete postoj niekoho iného a narazíte ho na seba ako železnú košeľu. Dobre chráni, len zle sa v nej dýcha.

Takže: späť k snívaniu nemožného

Ak ste sa našli medzi tými, čo dnes sami seba obmedzujú dodržiavaním “pravidiel reality” a netrúfajú si snívať nemožné, urobte aspoň dve-tri nemožné veci každý mesiac. Tu je niekoľko rád:

Opakujte mantru pre snívanie

Mantra, na ktorej sa zakladá úspešné snívanie, sa vám bude páčiť:

Niet nijakých pravidiel – a to je okej.

(Alebo, v menej spisovnej verzii: “Do r*ti s pravidlami!” Vrátane toho odbojného výkričníka. 😛 )

Neznamená to, že odrazu prestanete obmedzovať svoje správanie voči iným; značí to, že sa necháte poháňať vášňou, nadšením a detskou zvedavosťou, nie strachom a spoločenskými predstavami. Pravidlá v našej hlave sú ako psychologický elektrický plot – znemožňujú nám radostný pohyb. Ja už som napríklad natoľko “prispôsobená”, že som si nedokázala zodpovedať otázku, čo mi robí radosť. S hrôzou som zistila, že sa neviem tešiť! Tak aby ste nedopadli ako ja, vyskúšajte si cvičeníčko a doplňte nasledovné vyjadrenia:

  • “Keby mi bolo jedno, čo ľudia povedia, tak by som ___________________.”
  • “Keby som mal istotu, že uspejem, tak by som __________________.”
  • “Keby som si trúfal, tak by som _________________________.”
  • “Keby som si bol istý, že je to správna voľba, tak by som _______________.”
  • “Keby som nemal strach z budúcnosti, tak by som _________________.”
  • “Keby som si mohol vybrať, tak by som ______________.”

A teraz si vyberte jednu zo svojich odpovedí, ktorá nie je ani právne, ani fyzicky nebezpečná, a urobte ju. Hneď teraz, než sa mentálne znova preladíte do svojho bezpečného, upravidlovaného svetíka. Porušte pravidlá! A čo? Potreba istoty a dovolenia sú ten elektrický plot, čo nosíme v hlave!

Rozmrazujte sa

Pozor: toto je najbesnejšie cvičenie, aké ste kedy dostali! V priebehu života všetky tie veci, ktoré nechceme alebo nedokážeme precítiť, vytesňujeme do podvedomia, kde sa premieňajú na bloky a doslova zmrznú. Zmrazujeme ich tam. A presne to robíme aj so snami, ktoré sme z nejakého dôvodu nemohli alebo nesmeli snívať.

A všetko, čo rozmrazujeme, bolí ako fras.

A pretože sme takí masochisti, poďme niečo vyskúšať:

Toto cvičenie sa podobá na to, čomu sa hovorí “afirmácie” – pozitívne vetičky, ktoré si dookola opakujeme. Nuž, u mňa afirmácie nefungujú. Môj rozumček okamžite zistí, že si niečo navrávam, a nakoniec sa cítim ešte mizernejšie než na začiatku. Oveľa lepšie poslúži jedno z cvičení kreativity.

Vezmite si notes a pero. Vezmite si ich na nejaké nerušené, pohodlné miesto, kde sa budete cítiť v pohode. Budete potrebovať možno pol hodiny času… Sadnite si, uvoľnite sa a preneste sa pocitom naplno do svojho tela. Potom v pamäti hľadajte spomienku na nejakú nádej, ktorej ste sa vzdali – niečo, čo ste naozaj chceli, no čo bolo naozaj nemožné.

Teraz si papier rozdeľte na dva stĺpce. Do ľavého napíšte vetu “Môj sen sa napĺňa.” A hneď vedľa do pravého stĺpca si zapíšte hocijaký komentár, ktorý vám okamžite váš vnútorný monológ ponúkne – napr. “blbosť”.

Potom sa vráťte späť do ľavého stĺpca a znova napíšte “môj sen sa napĺňa”. A do pravého zapíšte ďalší komentár, ktorý na to príde.

A takto pokračujte, kým idú komentáre.

Potom si po sebe komentáre v pravom stĺpci prečítajte. Zistíte, že spočiatku sú zhadzovačné a kritické, ale neskôr začínajú byť konštruktívne a odhaľujú vám veľa z vašich vnútorných presvedčení. A jeden z nich – najskôr ku koncu – bude pravdepodobne taký, že vás rozplače. Práve ste narazili na zdroj elektriny vo vašom elektrickom plote.

Je tam ešte jedno cvičenie, ale to budem musieť spracovať niekedy v budúcnosti, pretože je dlhé. Ale aj tieto dve postačia na nakopnutie správnym smerom.

Prechod od sna k realite

Keď už si takto uvedomíme, kde máme svoje zamrazené “nemožné” sny, nastáva čas pripraviť ich prenos do reality. Už len to, že si cieľ písomne vyšpecifikujeme, obrovsky napomáha jeho dosiahnutiu, pretože podvedomie túto informáciu dostane a začne brať vážne. V psychológii existuje niečo ako “vyhľadávací obraz” – to je to, čo majú dravce zakódované v génoch a predstavuje to obraz ich obvyklej koristi. Nemusia sa zastaviť uprostred stepi a špekulovať, či ten vypasený vodný byvol patrí na ich jedálny lístok a či nezvýši ich cholesterín, ale vidia byvola a už mu idú po krku! A keď my zadefinujeme svoj sen, svoj “cieľ”, tak podvedomie ho vezme ako “vyhľadávací obraz” a pôjde mu po krku. Odrazu si začneme viac všímať to, po čom túžime. Naše automatické rozhodovanie sa zmení – náš sen v ňom začne hrať prominentnú úlohu. Začneme sa podvedome správať tak, aby sme zvýšili svoje šance dostať to, po čom túžime.

Na to, aby sme si zadefinovali naše “nepravdepodobné, ale vysoko príťažlivé sny” (ďalej len “srdcovky”), potrebujeme pre ne v sebe nosiť fyzický pocit: túžbu, nutkanie. Kým toto v sebe necítime, pravdepodobne nejde o “srdcovku”.

Ako sa k srdcovkám dopracujeme? Sústreďte sa na nejakú činnosť, ktorú máte skutočne radi. Je jedno, či sa týka práce, voľného času alebo hobby. A teraz si pre túto činnosť vymyslite, ako by vyzerala na hranici možného (alebo trochu za). Ak napríklad radi surfujete, tak si ako srdcovku napíšte “vyhrať Svetový pohár v surfovaní”. Znie to dostatočne šialene? Ako by sa vám to páčilo? Viete si to predstaviť? Cítite tie zimomriavky?

V knižke som našla tabuľku, ktorá hodne zamávala aj mojou ničnechcejúcou a ničnepotrebujúcou realitou, tak vám ju sem dávam ako inšpiráciu:

Činnosť, ktorú milujem Moja “srdcovka”
Behať po internete Vyštartovať vlastnú internetovú firmu
Rozosmievať ľudí Robiť profesionálneho improvizačného komika
Byť s mojím americkým priateľom Vydať/oženiť sa s americkým priateľom a presťahovať sa do Ameriky
Dobrovoľnícky sa angažovať v politických kampaniach Uchádzať sa vo najbližších voľbách o post
Behať Ubehnúť maratón
Pozerať telku Stať sa televíznym producentom

A teraz vy:

Moja milovaná činnosť: _______________________________________________

Moja srdcovka: _________________________________________________________

Opakujte cvičenie niekoľkokrát. Najlepšie vraj funguje, keď máte rozbehnuté paralelne 2-4 srdcovky. Ku každej srdcovke si napíšte aj dátum, dokedy si ju chcete naplniť.

Ak sme v tomto alebo predošlých cvičeniach zlyhali, tak preto, že 1. sme postihnutí demenciou a nepamätáme si už ani svoje meno, alebo 2. sme ešte neukončili úplne fázu smútku. (Veď viete, spomínala som ju na začiatku.)

A teraz plánovanie

Predchádzajúce cvičenia nám umožnili  zistiť, čo je pre nás skutočne dôležité a kam treba zamerať naše snahy. Teraz treba preklenúť medzeru medzi chcením a úmyslom – teda skutočným rozhodnutím ísť na vec a podniknúť potrebné kroky. Ľudský úmysel je taký silný, že právne je dôležitejší ako skutočné správanie. To preto, že čokoľvek si zaumienite, je vysoká pravdepodobnosť, že to aj zhmotníte.

Sú ľudia, ktorí sa v tejto fáze začnú cykliť, pretože plánovanie a snívanie “v hlave” im je príjemnejšie než babranie sa s realitou. Ak však niečo chcete, musíte nielen chcieť, ale aj podniknúť potrebné kroky, aby ste to dostali. Ak ste skôr “snívavý” typ, pripravte sa, že budete musieť zaťať zuby. (Ale, koniec-koncov, láska vášho života k vám nepríde, keď budete sedieť doma a chcieť, aby niekto vkročil do vášho života. Potrebujete začať generovať možnosti, kde sa s potenciálnym partnerom dá stretnúť.)

Využite post-ity

Post-ity sú tie malé lepkavé lístočky, na ktoré niečo napíšete a môžete ich nalepiť na hocijakú hladkú plochu. Majú tú výhodu, že spočiatku môžu predstavovať “hrubé” kroky a ako ich postupne zjemňujete, jednoducho post-itový lístok prelepíte o kúsok ďalej. Takto vám vzniká dokonalá mapa teritória, do ktorého idete, so všetkými krokmi, ktoré potrebujete absolvovať.

Ja som tak napríklad písala knižky. Začínala som z hrubého náčrtu deja a postupne som jednotlivé fázy prehlbovala. Post-ity som lepila na dvere pracovne a pokiaľ som skôr v texte naznačila niečo, čo bolo treba dopracovať alebo vysvetliť neskôr, tak som si to vyznačila. Tým som zabezpečila, že sa mi do deja nedostávali logické lapsusy. Moje dvere vyzerali vo fáze písania takto nejako:

Napíšte si základnú rovnicu

Nájdite si voľný priestor pre post-ity. Ak máte hrboľatú alebo prašnú stenu, tak na ňu nalepte hárok papiera – najlepšie po šírke. Čím širší, tým lepšie; váš plán bude musieť byť skutočne podrobný. Na pravý okraj vašej post-itovej plochy napíšte presné znenie vašej prvej srdcovky. Ak chcete, môžete ju obklopiť aj inšpiratívnymi obrázkami z časopisov. Všetko, čo lahodí oku, lahodí aj srdiečku. 🙂

A teraz sa presuňte na ľavú stranu papiera a oproti srdcovke nalepte post-it, ktorý zachytáva terajší stav vecí, aj s dátumom (napr. “môj život, ako vyzerá _____ DNEŠNÝ DEŇ o _____ HODINA”).

Medzi ne do stredu si môžete nalepiť post-it s veľkým X. Toto X budete v ďalších krokoch rozdrobovať na menšie.

Nakrokujte si svoje X

Teraz idete rozbiť X na kroky, ktoré vás dovedú od dnešného stavu k cieľu. Robte ich najprv hrubé. Potrebujete zistiť, či máte dostatok informácií, či máte vhodné prostredie a známosti, či niečo musíte upraviť. Vizualizujte, ako sa z dneška dostávate do cieľa, a každý krok si zapíšte na post-it a nalepte. Ale potrebujete presné kroky, aj keď dnes na ne možno ešte nemáte.

Pamätajte: ak si neviete v duchu predstaviť nejaký krok, nemáte ako ho zrealizovať.

Keď máte hrubý náčrt, už vidíte, kde sú vaše predstavy pomerne jasné a kde máte otázniky. Teraz nastáva obdobie “domácich úloh”. Predstavte si to ako miesto činu. Nie to televízne, kde je jasné, čo je stopa a čo nie, ale ako reálne miesto činu, kde vidíte to i hento a neviete, či to nie je dôležité, pokiaľ si jednotlivé veci nepospájate navzájom. Potrebujete zobrať do úvahy každú drobnosť, ktorú môžete na svojej ceste za cieľom postretnúť, pretože práve prehliadané drobnosti často nášmu plánu zlomia krk!

A čo keď máte v svojom pláne veľké biele mapy s nápisom HIC SUNT LEONES? No tak nič… Jednoducho sadnete k počítaču a začnete googliť. Alebo si nájdete niekoho, kto dosiahol už to, čo vy, a učíte sa z jeho postupu, prípadne ho využijete ako kouča. Alebo sa dáte do nejakej svojpomocnej komunity. Alebo sa pýtate odborníkov. Alebo čítate knihy. Želaným výsledkom je zaplniť prázdne, nešpecifické miesta na vašom papieri konkrétnymi, špecifickými krokmi, ktoré na seba nadväzujú a vedú k vašej srdcovke.

Na papieri vám vzniká niečo ako vývojový diagram. Zakaždým, keď sa dozviete o vašej oblasti niečo nové, bežte k papieru a pozrite sa, či to nejako nemení vaše naplánované kroky. Ak ich to rozdrobí na menšie kúsky, zdrapte zväzok nových post-itov a plán upresnite.

A keď sa pustíte plán realizovať, len čo niektorú fázu zabsolvujete, post-itový lístok odstráňte. Nič nepozdvihne nasadenie človeka tak ako to, keď vidí, že sa veci hýbu dopredu!

No a toto je skutočne už posledný článok v tomto seriáli. Dúfam, že vám dal aspoň toľko, čo dal mne, keď som čítala knihu… Takže ešte raz: držím palce a pošlite mi kúsok svadobnej torty! 😀 😀 😀

Tento článok je súčasťou projektu

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.