Gabrielov prechod 2. – 8. 9. 2019: odpustenie nie je stav, ale činnosť

Vždy, keď sa sústredíme na to, aby sme prostrediu vnútili našu predstavu, ako by malo vyzerať, vytvárame v sebe disharmóniu – priečime sa tomu, čo práve je. Niekedy to, čo práve je, nie je zrovna príjemné… ale to nič nemení na tom, že situácia vznikla nejakým vývojom a je taká, aká je, pretože nemôže byť iná. Ak my miesto prispôsobovania sa nabehneme s pokusmi na menenie, iba čo sa vyčerpáme, veci nás budú oveľa viac dráždiť a narobíme viac tlaku aj pre iných ľudí v našom okolí – čo sa nám od nich spätne vráti!

Viem, hovorí sa, že keď si prechádzaš peklom, hlavne nezostaň stáť… Lenže niekedy môže byť nesmierne hojivé zastaviť sa uprostred toho hnusu a pozrieť sa, prečo sme sa až sem dostali! To je aj naša súčasná výzva. Prijmime hodenú rukavicu a pozrime sa, prečo nám bola hodená. Aktivujme v sebe ochotu pozrieť sa na tie stránky nášho života, ktoré nie sú až také ukážkové. Nehanbime sa za to, kto práve sme… Sme takí preto, lebo momentálne nedokážeme byť iní. Ak však ochotne preskúmame, ako sme sa stali tým, čo dnes sme, možno odrazu uvidíme prechod k nášmu lepšiemu ja!

Nastáva chvíľa, kedy sa nám otvára možnosť výrazného pokroku. Posledný krôčik však musí vychádzať z nášho vnútra – z poznania toho, kto sme a kto by sme mohli byť. Nemá význam siliť sa do niečoho, čo nie sme. Skôr či neskôr sa to ukáže a posunie nás to znova u späť na štartovaciu čiaru.

Skutočný pokrok spočíva v púšťaní nefunkčného a zbavovaní sa balastu minulosti. Odpustenie nie je stav, ale činnosť.

3 thoughts on “Gabrielov prechod 2. – 8. 9. 2019: odpustenie nie je stav, ale činnosť

  1. Heli, ty nesouhlasíš s laskavým přístupem sama k sobě ? Ptám se protože z dnešního obsahu Gabrielového prechodu , mám dojem, že před ní varuješ.
    Já to vidím trochu jinak, nebo možná, že ty nazýváš ochotou to co já laskavostí.
    Odpustit něco vnímám pouze ze stavu laskavosti a tak jak píšeš, je to čin, podobný vypuštění močového měchýře a je navozen pochopením. A k tomu pochopení se mi daří dojít díky laskavosti k sobě samé, tím, že se můžu ponořit zpět do hlubin, zůstat tam na dobu nutnou k práci s prozkoumáním jeho obsahu.
    Laskavost nevnímám jako měkkosrdcatost, sluníčkové chlácholení, únik od něčeho, ale jako nástroj, který mi pomáhá pracovat na sobě způsobem, při kterém se pouze neidentifikuji s obsahem. Zato jen dlouhodobým ( často i fascinujícím ) zkoumáním hlubin jsem se dopracovala akorát tak k jakésimu zapomění, že nejsem jen to co zrovna zkoumám. Když se mi to stalo naposled, dostala jsem se z toho díky zkoumání snu o duté kosti, já si dosadila laskavost a učím se chodit horem dolem, bez toho, abych někde skisla tak dlouho, že zapomenu kdo jsem.

    Like

    • Pozor, nerozumieme sa – v mojom ponímaní odpúšťanie nie je “čin”, ale “proces” až “životný štýl”, s ktorým pristupuješ k všetkému, čo sa okolo teba deje. Nestačí raz odpustiť; potrebuješ mať zvyk odpúšťať.

      Čo hovorím je to, že niekedy má aj tá “neláskavá” akcia celkom dobrý zmysel. Každá minca má aspoň tri strany. 🙂

      Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.