Od minulého týždňa sme urobili malý pokrok vpred. Možno nie taký, ako sme si želali, ale niečo predsa len vyšlo… a treba to patrične osláviť, aby sme sa nastavili na vibráciu víťazstva. Čaro víťazstva príde neskôr.

Stojíme uprostred pomerne búrlivého a nevypočitateľného obdobia, kedy sa veci vyvíjajú nepredvídateľnými spôsobmi. Môže nám to naháňať strach. Môže nás to znervózňovať. Ale to len preto, že podvedome vždy očakávame to najhoršie a chceli by sme sa pred tým ochrániť.

Možno sa však vôbec nepotrebujeme chrániť. Možno nás rozbúrené vody už vyformovali do ľudí, ktorí si poradia so situáciami, na aké predtým sami nestačili… Nikdy sa to nedozvieme, kým neskúsime. MUSÍME si trúfnuť; inak zostaneme naveky sedieť na mieste a triasť sa strachom.

Potrebujeme si dôverovať. Ak sa preceňujeme, okamžite sa objavia drobné príkoria a ukážu nám, kde ešte zlyhávame. Nič sa nedeje… Je to ako návod “a vyrieš si ešte toto” – vyriešime a ideme zahviezdiť. 🙂

Nesústreďujme sa na to, ako budeme vyzerať v očiach iných. Sústreďujme sa na to, ako sa budeme cítiť, až tento úsek cesty dostaneme za seba. Na konci totiž všetci zabudnú, ako sme vyzerali, ale my si vždy budeme pamätať, ako sme to cítili. 🙂