Ešte mi zostala jedna nezodpovedaná otázka zo seriálu Piatok pre otázky, len som si ju dobre odložila a tak už neviem, kto mi ju položil, ani ako presne znela (dokonca ani kam som si ju to tak  “dobre odložila” 😉 ). Čo sa pamätám, bolo to niečo ako:

Čo si myslíš o temnej hmote?

Nuž… nič. Temnú hmotu asociujem s fyzikou a fyzika, čísla a vzorce, nejako s blondínečkou nekorešpondujú. 😉 Na temnú hmotu sa treba spýtať nejakého fyzika.

Akékoľvek iné ako fyzikálne vysvetlenie by som brala extra podozrievavo. Ak si new-age ezoterika “zobla” už aj tento termín a vytvorila si okolo neho istý folklór, tak si myslím to, čo hovorím – že ide o folklór. Ľudí, ktorí sa cítia tak vedecky neuznávaní, že si nevedia vytvoriť vlastnú terminológiu, ale si požičiavajú terminológiu iných vedných odborov a napĺňajú ju vlastnými interpretáciami. (Pre ľudí, čo ma poznajú: “vlastnými nezmyslami“.)

Takže: ak chcete vedieť o temnej hmote, nechajte si ju vysvetliť od fyzika, nie ezoterika. 😉

Ale ako to, že som si na túto otázku vôbec spomenula? Pretože práve predvčerom som sa dostala k článku, kde sa písalo o experimente s “temnou tekutinou”, čo je vraj nejaká varianta temnej hmoty. Bol to vraj reálny experiment. Spočíval v tom, že vedci ochladzovali atómy nejakého sasafrasu na teplotu blízku absolútnej vesmírnej nule a držali ju v akomsi “kontajneri” (túto časť vysvetlenia som ako blondínka bohorovne nepochopila). Potom do nej ďobali laserom a zatlačili na ňu – a tekutina zatlačila späť…

Vlastne, keď tak na to pozerám, nie som ja tiež taká temná tekutina? Cúvni a ja cúvnem. Udri a schytáš. 😛

Konečne viem, z čoho som! 😀