Dnes som sa uškrnula dvakrát. Raz, keď som zistila, že niekto skopíroval jeden z mojich prekladov Jeffa Fostera a urobil z neho obrázok na fejsbúku (mimochodom, veľmi pekný 😉 ), a druhýkrát, keď som sa potkla o citát vľavo.
Len čo som ho prečítala, napadlo mi: a čo iné je “zrada”, ak nie podraz od niekoho, od koho by sme to nečakali?
Ale keďže som hnidopich, šla som si skontrolovať definíciu zrady. Našla som ju na Wikipédii:
Zrada je záměrné a druhou stranou nečekané porušení závazku, povinnosti, očekávání, slibu a podobně, zvlášť směřuje-li toto jednání proti někomu, komu je člověk povinován loajalitou.
Takže najhoršie na zrade je to, že je zradou. Keby bola čímkoľvek iným, bola by lepšia. Napríklad keby bola segedínskym gulášom 😉 . To by potom mohla prichádzať aj od niekoho, od koho sme to nečakali.
Keby sme sa k tomu nepostavili osobne (“on nás zradil a my sme to neuhádli“), bola by zrada len to, čo je – podraz, výpoveď o tom druhom, nie o nás. O nás je to len vtedy, ak nad ňou žalostíme. Ak sme od daného človeka očakávali lojalitu. Prečo? Pretože ak my očakávame od niekoho (na rozdiel od iných) lojalitu, tak tým práve vpúšťame do nášho príbehu všetky situácie, v ktorých sa ľudia zachovajú nelojálne… a zradia nás.
Niekto nás zradil? Dobre, berieme na vedomie. Pozrieme sa, kde sme tomu mohli predísť – a nabudúce sa tak zariadime.
A zradcu chytro vypoďkáme z nášho príbehu, pretože aj zrada je len opakovaný vzorec správania.
(Mimochodom, zrada vždy prichádza od ne-priateľa. Priatelia robia chyby, ale nie zrady; inak nie sú priatelia. 🙂 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor