Niekedy nás minulosť drží pevne v hrsti – nedovoľuje nám uzavrieť nejakú situáciu, čo sme kedysi zažili, a núti nás vláčiť ju so sebou ako traumu alebo predsudok a konať z nej aj dnes. Naše problémy bývajú väčšinou zapríčiňované tým, ako sme sa v detstve naučili reagovať na utrpenie, zmätok, zmenu alebo stratu, alebo ako vnímame seba v porovnaní s inými.
Napríklad čo urobíte, keď:
- sa niečo vo vašom živote zmení?
- keď sa veci vyvíjajú inak, než ste si predstavovali?
- keď sa ľudia správajú nie podľa vašich očakávaní?
- keď sa cítite znevýhodnení, ohrozovaní, osamelí alebo preťažení?
Na základe toho, ako sme v minulosti tieto situácie prežívali, vytvorili sme si isté predpoklady o tom, čoho sme alebo nie sme schopní, a na základe toho isté postoje k sebe i svetu. Aby sa nám staré krivdy neopakovali, často sme si okolo seba začali budovať pancier nezraniteľnosti v podobe rôznych samonastolených obmedzení. Množstvo krásnych samonastolených obmedzení sme kedysi zozbierali na seminároch k zhmotňovaniu – predpokladov, ktoré sú také podvedomé, že ani netušíme, aká somarina ovláda náš život! Somarina preto, lebo v čase, kedy tieto predpoklady vznikali, sme boli ešte malé deti a nemali sme tie schopnosti vysporiadať sa s nimi, ktoré máme dnes! Ale pretože sme ich vytesnili do podvedomia, aby nás ako “zlyhania” neboleli, nemáme možnosť si ich dnes pozrieť, poklopkať si na čelo a odpustiť si, že sme im doteraz verili…
Je pre vás prípustné:
- nekonať, keď sa vám zdá, že sa vám celý svet ide zrútiť na hlavu?
- plakať, keď ste smutní?
- prejaviť, že sa správe cítite osamelo, úplne bezmocne, nazúrene, závistlivo alebo deprimovane?
- požiadať o pomoc?
- nechať sa hýčkať a starať sa o seba a svoje blaho?
Alebo všetko toto skrývate, nepripúšťate, bagatelizujete, umŕtvujete sa, fungujete a žiadate od seba stále viac?
Ste si vedomí toho, ako so sebou zaobchádzate a čo si pri tom sami hovoríte?
Ak ste podobne ako ja odpovedali v druhej sérii otázok na väčšinu z nich “nie”, potrebujete si uvedomiť, že všetko zapieranie, potláčanie, vyhýbanie sa v nás vytvára vnútorné konflikty a tie sa premietajú do nášho vzťahu k sebe i k ostatným. Nosíme v sebe potenciál takmer každú situáciu premeniť na problém, pretože svet je v našich očiach voči nám nepriateľský a máme nutkanie chrániť sa pred ním.
Potrebujeme zľaviť zo svojej predstavy o “dokonalom ja” a uspokojiť sa s tým, že sme človek ako každý iný – niekedy úžasný a inokedy zas úžasný ksicht. Jedno patrí k druhému. A že nás za to bude niekto kritizovať? Kedysi som na fejsbúku našla jeden citát, ktorý so mnou dobre hlboko zarezonoval:
“Neposudzuj môj život podľa kapitoly, v ktorej si doňho vkročil.”
🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor