Eprakone – ezoterika a spiritualita

Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.

Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”

A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal.

T. Harv Eker:

Naša myseľ je pravdepodobne najúžasnejší autor dramatických scenárov v histórii ľudstva! Vymýšľa si príbehy, najčastejšie drámy a katastrofy o veciach, ktoré sa nedejú a pravdepodobne ani nikdy neudejú.

T. Harv Eker rozprával nádherný príbeh, ako si s nami myseľ pohráva: Ako chlapec sa bál ísť do postele, pretože veril, že pod posteľou sa skrýva bubák. Tak vždy z prahu izby (a s rozbehom z chodby) skákal hlavičku do postele. Päť rokov to zvládal v pohode, ale jeden deň pri skoku niečo neodhadol a tresol hlavou o stenu. Hlava krvavá, pribehli rodičia a odfúrikali ho do nemocnice. Keď sa vrátil, bál sa prejsť k posteli, takže si zavolal kamaráta s hokejkou a baterkou a šli “vyháňať bubáka”.

Priplichtili sa k posteli a hrabli pod ňu hokejkou. Nič necítili. No jasne! Bubák je nehmotný!

Tak postupne nahliadli pod posteľ, ale nič nevideli. No jasne! Bubák je neviditeľný!

Ale pretože rodičia stáli v chodbe a prizerali sa, T. Harv pozbieral odvahu a pomaly, krok po kroku, sa sunul k posteli. Nič sa nedialo. Vliezol na ňu. Nič sa nedialo. A vtedy dostal záchvat osvietenia – bubák je na dovolenke!

😀

Všimnite si, ako myseľ dointerpretovávala “realitu”, len aby nemusela priznať, že jej odhad bol nesprávny.

Je to tým, že naša myseľ nepracuje s realitou. Ona realitu modeluje – pracuje s príbehmi a interpretáciami reality! A my sa k týmto príbehom a interpretáciám staviame, ako keby boli skutočné, a žijeme celý náš život tak, ako keby boli pravda!

Toto nám hrozí zakaždým, keď nejakej informácii uveríme. Začneme si preinterpretovávať všetky zážitky tak, aby ju dokladali, nie vyvracali – pretože nechceme prísť o energiu, ktorú sme už do príbehu investovali.

A keď si raz definitívne natlčieme nos a nevieme už v prekrúcaní reality pokračovať ďalej, máme problém dostať sa späť do východiskového bodu a akceptovať skutočnosť, pretože všetko, čo sme odvtedy zažili, bolo interpretované pravdepodobne mylne.

Takže radšej viníme iných a svet okolo nás, než aby sme zmenili východisko. 😕

Keď si uvedomíme, že myseľ nám ponúka len príbehy (dnes sa tomu vďaka trumpovcom s obľubou hovorí “alternatívne fakty” 😉 ), máme možnosť rozhodnúť sa, podľa čoho budeme žiť – či podľa našej vízie, alebo podľa nášho príbehu.

Naša vízia je jednoduchá: uspieť, dokončiť a vychutnať. A náš príbeh je čokoľvek, čo nám zabráni urobiť práve toto!