Najnebezpečnejšie slová, ktoré môžete použiť: “Viem to.”
Ako niečo “viete”? No tak, že vám to niekto povedal, alebo ste o tom čítali. Napríklad viete, že sa dá zhmotňovať. Že úpravou svojej vibrácie môžete zmeniť svoj život.
Ale je váš život už zmenený? Už zhmotňujete na dennej báze?
Nie.
Takže čo vám je platný pocit, že niečo “viete”? Nič. Môžete o tom pekne pohovoriť, môžete sa cítiť osvietenecky, iní k vám môžu vzhliadať – ale tým to končí.
Pokiaľ to nežijete, tak to neviete.
Nestačí poznať. Nestačí vedieť o tom rozprávať. Treba to žiť.
Keď nabudúce nadobudnete pocit, že niečo “viete”, tak sa pozrite, či to v svojom živote aj žijete. Ak nie, treba urobiť ten rozhodujúci krok a začať skúšať podľa toho, čo “viete”, aj konať.
Ja napríklad hodne veľa vecí “viem”, ale keď ide do tuhého, zabudnem, čo som kedy počula, a velenie preberie môj autopilot – správam sa tak, ako som sa správala odjakživa, už predtým, než som niečo začala “vedieť”.
To je moja najbližšia čelindž – premeniť poznané na žité.
Keď vaša myseľ hovorí “viem to”, o čo sa snaží? Snaží sa ochrániť vás pred potrebou zmeny. Každá zmena je potenciálne ohrozujúca a naša myseľ má vlastne len jeden jediný účel – zabezpečiť naše prežitie. Preto nie divu, že sa nehrnie do riskantných vecí. A keď vy začnete poškuľovať po niečom novom, myseľ okamžite zatrilkuje: “To nebude fungovať, viem to!” A vy jej uveríte (pretože si myslíte, že vaša myseľ ste vlastne vy) a nič nové neskúšate. Aj ak sa vám nepáči súčasný stav a chcete ho zmeniť, vaša myseľ vám okamžite povyhadzuje milión dôvodov, prečo do toho rizika nemáte liezť – aby ste sa ochránili pred sklamaním, pred stratou tváre, pred čímkoľvek, čo by bolelo. Napríklad aj pred usvedčením mysle, že nie je všemocná. 🙂
Takže keď vám váš vnútorný monológ začne tvrdiť “viem to”, povedzte mu “ďakujem, že to spomínaš”, a ešte pozornejšie preskúmajte, od akej situácie sa vás snaží odhovoriť. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor