“Stavať sa k veciam negatívne robí ťažkú cestu ešte ťažšou. Možno si dostal kaktus, ale zato ešte nemusíš na ňom sedieť.”

Znie to smiešne, ale všimnite si, ako často žijeme podľa presvedčení, ktoré nielen že nemajú racionálny koreň, ale navyše nás nútia do života, o aký nestojíme:

• “Bez práce nie sú koláče.”
• “Láska bolí.”
• “Kto si nezlomil srdce, nevie, čo je naozaj milovať.”
• “Musíš sa zodrieť v ceste za svojím snom.”

Všetky tieto presvedčenia fungujú len jediným spôsobom – dodávajú tomu, kto ich hovorí, nádych “geroičnosti” (pre neruštinárov 😉 : hrdinstva, titanizmu). Je väčší než svet, pretože niečo prekonal. Ale veľkosť toho, čo prekonávame, tomu dodávame my… Keď nedostanem záchvat zúrivosti za to, že mi mačky opišali schody, ale to jednoducho umyjem, zachovala som sa proporcionálne k situácii – ošetrila som problém, že bolo napišané tam, kde napišané byť nemalo… a po mojom zásahu už nie je.

Ale keď chytím záchvat zúrivosti, tak tým vlastne hovorím, že nerešpektujú môj názor, že na schody sa nepišá, a tak sa stavajú vyššie v hierarchii ako ja – a ako si to môžu dovoliť?! Za to ich treba potrestať!

🙂

Tretia svetová začne asi tým, že zas raz sa niekto bude cítiť, ako keby mu stúpili na otlak, a bude riešiť nie svoj otlak, ale svoju sebadôležitosť. 🙂