Učenie inšpiráciou, nie poučkami

1554601_700867209966244_1638897387_nNeviem, aké delírium ma to včera ráno pri zobúdzaní pochytilo, ale počula som sa, ako si hovorím: “Potrebujem si nájsť žiaka.” (Pánbohvie, na čo všetko som si pospomínala. 😉 ) Normálne som začala uvažovať, že by som na niekoho preniesla svoje postoje a poznatky. Ale to by musela byť potom špeciálna osoba, napadlo mi; nesmel by to byť niekto tak hlboko v hmote, že by chápal len “urobíš po prvé… po druhé…” a “budeš nasledovať toho, ale nie hentoho”! Potreboval by to byť niekto, kto rozumie, že každý má svoju vlastnú cestu, svoje vlastné prístupy, svoje vlastné schopnosti a preto musí učiť sám seba… a všetkými tými guruami sa v najlepšom prípade môže inšpirovať, ale hľadať si musí vlastné postupy.

No dobre, lenže to by nesmel byť ponorený v dualite, uvažovala som ďalej. Potreboval by chápať, že veci nie sú dobré a zlé, čierne a biele, že teória jedného gurua nevylučuje to, že sa tento guru hlboko mýli 😉 a práve v žiakovom prípade to učenie nemusí byť nič platné… a ako som si tak rozjímala, uvedomila som si jedno:

Každý sme na nejakom stupni rozvoja. Podľa toho sa staviame aj k učeniam a tézam, o ktoré sa na našej ceste potkneme. Tam, kde som dnes, by som k sebe potrebovala “žiaka”, ktorý by bol veľmi blízko k tomu, kde som ja… Niečo ako kópiu zo seba.

Lenže čo by som ho potom mohla naučiť? Nič… Môj príbeh je len môj príbeh a funguje len ako inšpirácia pre toho, kto je schopný si z neho aspoň nejakú inšpiráciu vytiahnuť. Ten, kto by z môjho príbehu dokázal vyťažiť maximum, by rovnako dobre mohol byť mojím vlastným učiteľom 😛 .

A tak som od svojho náhleho popudu upustila. Nepotrebujem “žiaka”. Hľadanie žiaka by bolo len moje ego, túžiace po uznaní. Každý, kto si dokáže odo mňa niečo vziať, to urobí tak či tak, pretože ja ticho nezostanem, nebudem si nechávať nič pre seba, ale to napíšem a prenechám na zvyšku sveta, či mu to na niečo bude alebo nie… Kto bude dostatočne blízko ku mne, aby mojim myšlienkam rozumel, sa z nich môže poučiť. Tí ostatní si pohľadajú zdroj, ktorý im bude vyhovovať lepšie. 🙂

Po uznaní môžem v tichosti túžiť aj naďalej 😉 ; koho to už zaujíma. 🙂 Hlavne túžba po uznaní nesmie prevziať kontrolu nad mojím konaním.

5 thoughts on “Učenie inšpiráciou, nie poučkami

    • Obávam sa, že to nie je celkom tak… Každá túžba po uznaní hovorí, že svoju hodnotu odvodzuješ od toho, ako ťa vnímajú/hodnotia iní. 🙂 Potom je tu riziko, že budeš svoj život žiť tak, aby ťa hodnotili priaznivo (“uznávali”), a nie tak, aby si zo seba vytrieskala maximum. 🙂

      Páči sa mi

      • ,,aspoň nejakú inšpiráciu vytiahnuť ,, ~ máš veľa ziakov 😉
        ,,dokázal vytazit maximum… ,, ~ máš veľa učiteľov 😉
        A to vsetko vďaka tomuto blogu,vďaka tebe a zdielaniu s nami … Vďaka 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s