Eprakone – ezoterika a spiritualita

Toto bude asi celkom mimo obvyklého záberu stránky, ale včera som pozerala dokument, kde som už len triasla hlavou… V Indii je mesto Palitana, kde je chrám náboženstva jain. A asi 80% obyvateľov toho mesta sú jain. No a štát rozhodol, že v tomto meste sa nesmie konzumovať mäso (jain nekonzumujú nič “násilné”, teda ani veci, ktoré vnímajú ako zabíjanie rastlín – koreňovú zeleninu, zemiaky, reďkvičku a pod. a ovocie len také, čo samé spadlo zo stromu).

Reportér tam šiel zistiť, či je to naozaj pravda, že je tam zákaz jesť mäso. Spýtal sa aj, prečo, a vysvetlenie ma vyzulo z ponožiek v lufte: Miestni jain mnísi sa sťažovali, že im smrdí príprava mäsa. A tak štát miesto toho, aby ich presťahoval (inak, ak ich to “urážalo” mali na to presťahovanie prísť sami), rozhodol, že ostatní nesmú jesť mäso, aby sa mnísi necítili urážaní.

80% obyvateľstva to nevadí, zvyšných moslimských 20% (čo je viac než tí mnísi v kláštore) má proste smolu. Mäso vraj dostať kúpiť len na jedinom mieste a treba ho kupovať potajomky, ale zatiaľ to nikto nestíha. Štát vydal nezmyselný predpis a preto mlčky toleruje jeho porušovanie, čím ľudí učí, že predpisy netreba dodržiavať.

Nejako mi to pripomína Slovensko a jeho nezmyselné predpisy, ktoré tiež nikto, kto si na seba potrpí, nedodržiava. 😉

A ezoterické poučenie? Len čo sa nejakí ľudia so spoločnou predstavou začnú identifikovať ako skupina (napr. jainisti), začnú sa cítiť oprávnení diktovať ostatným, ako majú žiť, aby ich neurážali. Povinnosť za vytvorenie pre seba priaznivých podmienok presúvajú na tých druhých, nie na seba. Oni sa neodsťahujú; nech iní prestanú jesť mäso. (Inak, ak ich obťažoval smrad, stačilo zakázať variť mäso. Zákaz jesť mäso dáva zmysel len vtedy, ak ich obťažovalo niečo celkom iné.)

A to mi zas pripomína tých nekonečných vegetariánov a vitariánov a rawistov a čokoľvek… Keď sa človek rozhodne stravovať sa istým spôsobom, je to jeho rozhodnutie a má naň plné právo. Ale minule som zažila v jednej skupine obrázok verných šteňacích očí a otázku “zabil by si tieto oči?” A len čo niekto povedal, že nie, autorka stránky okamžite a so železnou pravidelnosťou každému položila otázku “si vegetarián?”

Tak som jej napísala, že 1. nezabila a 2. nie som vegetarián a 3. zdá sa mi smiešny nátlak od osoby, ktorá má ako motto na stránke napísané, že sme všetci rovnaká duša v rôznych telách. Ale “rovnaký” sa v tomto prípade zrejme viaže len na ľudí, ktorí žijú v súlade s jej predstavou. 🙂

Jej stránku som okamžite opustila a zakaždým, keď nejaký vegetarián komentuje to, či som alebo nie som “dobrý” človek, keď jem mäso, tak si len položím otázku, že koľko mäsožravcov si robí životný program z toho, že bude nútiť vegetariánov, aby jedli mäso…

Zatiaľ som nenašla jediného. 🙂

Všimnite si – kedykoľvek sa k niečomu naplno prihlásite a stretávate sa so sebe podobnými, začnú vám prekážať ľudia, ktorí sa k tomu nehlásia. Tak je otázka, či toto je presne to, čo pre seba chcete – neznášať iných -, alebo sa radšej naučíte ísť si svojou vlastnou cestou a nechať aj ostatných, nech si idú svojou vlastnou cestou.

Nikto nie je viac/lepší ako niekto iný. 🙂