Našla som jednu besnú myšlienku… Nechajte si ju rozpustiť na jazyku, premyslite alebo precíťte si ju (podľa toho, na čom práve frčíte):

“Čo keby si sa jedného dňa zobudil a poznal by si všetky tajomstvá sveta? Kto by boli tí, čo by boli schopní načúvať ti, ako o tom hovoríš?” – Carola Arcadia

Čo by to bol za pocit? Hovoriť o niečom s ľuďmi nepripravenými porozumieť?

Všetci máme napojenie na tieto informácie. A sťahujeme si zo všetkých informácií len to, čo dokážeme pochopiť.

Už sa nečudujem, že anjeli niekedy zalamujú rukami. 😛

A napriek tomu všetci to robíme – hovoríme o našom prežívaní s niekým, kto o tom prežívaní nevie vôbec nič a polovicu z toho, čo vravíme, si nedokáže predstaviť alebo ju prijať.

Niekde som čítala, že “každý dokáže hĺbku tvojich slov pochopiť len do hĺbky, akú má on sám”. V očiach niektorých ľudí vyzeráme nesmierne plytko. V očiach iných ľudí vyzeráme ako blázni, pretože nie sú schopní pochopiť, čo sa im snažíme povedať. Je vzácnosť natrafiť na človeka, s ktorým sa dokážete o svojom prežívaní porozprávať bez toho, aby vás hneď začal posudzovať. Ak niekoho takého máte, držte sa ho!