Dnes mám jednu obrovskú vďačnosť, ku ktorej som prišla ako slepá kura k zrnu… Bola som v obchode a cestou domov som sa stavila aj v lekárni, pretože môj nervový systém sa už začína znova osamostatňovať – a to nepotrebujem… Pred dvoma dňami som postrekovala mydlovou vodou rastliny na balkóne a ešte dnes nemôžem nič v ruke zovrieť bez toho, aby som nejačala od bolesti. Vysvetlila som to magistre, tá mi poradila, ale keď som šla platiť, nevedela som narýchlo nájsť ich zákaznícku kartu.

“Stačí, keď mi poviete priezvisko,” mávla rukou.

Tak som povedala priezvisko, ona to vyťukala v systéme, pozrela na mňa a pýta sa: “Mária alebo Eva?”

Zasmiala som sa, že nie, že Helena… Prekvapene preglgla a pripustila, že aj takú tam má. Zrejme podľa dátumu narodenia usúdila, že to ale nemôžem byť ja.

Ľudia, ja tú Máriu poznám. Má tak asi 40 rokov.

😀