Na fejsbúku som našla čosi, čo o sebe vraví, že je “Kumránské svitky”. Neviem overiť, takže predávam, ako som kúpila. Pretože už len čítanie tohto ježišovitého textu u mňa vyvolalo záchvat koprivky, hnačky a somárskeho kašľa 😛 súčasne, kto chcete, nájdete to tu.
Mňa na tom upútalo vlastne jediné:
„Já” je jméno Věčnosti.
Uvědomění si sama sebe jsou dveře do vyšší reality.
Možnože to má význam jedine pre mňa, keďže som tak posadnutá tou Večnosťou, ale z tohto pohľadu začínam chápať, čo ma na nej tak veľmi desí.
Nemennosť. Moment zamrznutý v čase. A nič s ním nenarobíte, pretože ste zamrznutí spolu s ním, iba časť z vás si pamätá, že predtým sa ešte hýbala a žila – ale teraz už nie.
🙂
Ale páčia sa mi vyjadrenia ako “život je krajší než všetky teórie” od niekoho, kto vám práve predostiera tú svoju.
Alebo perly typu: “Život se odehrává v přítomnosti a smysl přítomnosti je být v ní přítomen.” Rada by som videla človeka, ktorý nie je prítomný v svojej prítomnosti, ale miesto toho, aby bol v svojej prítomnosti, je niekde inde… Je tá jeho prítomnosť potom ešte “jeho” prítomnosť, ak je niekde inde?
Jedno vám poviem – zo mňa Ježiš nikdy nebude. 😛 Prisahám.










Povedz svoj názor