Dobre: pre niekoho sme celý svet, pre niekoho iného sme menej než “nič”. Ale viete, že aj to “nič” je potrebné?
Pretože keby sme nevedeli, kde začína “nič”, nepoznali by sme, čo je pre nás “niečo” a čo je pre nás “všetko”.
Takže aj to “nič” potrebujeme, pretože ak ho nemáme, tak začína byť všetko jedno… a to je hodne drsný pocit. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ak je všetko Jedno, všetko spolu, spojené, môže to byť aj ten najkrajší pocit na svete 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Bežný človek presne na tento pocit stavaný nie je… Potrebujeme hranice, pocit “ja som”, činenie s vecami, ktoré nie sú “ja”. 🙂 Vezmi mu toto a uvrhneš ho do duševného zmätku. Preto ľudia externalizujú Boha. Potrebujú niečo iné ako seba, niečo, čo nie je jedno s nimi. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja to chápem, práve ja som 1 z nich a teraz práve počúvam binaurálnu solfeggio hudbu s názvom “everything is connected”. 🙂
Mám rád tieto zhody okolností, keď veci súznejú – zhodujú sa a tok života tečie bez môjho pričinenia a ja ho sledujem a vnímam jeho prítomnosť a “chuť”.
Od istého času sa snažím na svet niekedy pozerať očami otca, ale veľmi mi to ešte nejde. Ten pocit, “(aj) ja som otec” a to pochopenie a trpezlivosť, skrátka láska bez podmienok ku všetkému čo je (čo som), to je obrovský a maličký pocit zároveň. Voľnosť (sloboda, láska, tok) v zmysle, ktorý sa mi len ťažko uchopuje, pretože stále ešte nie som dostatočne voľný (slobodný, ľúbiaci, tečúci).
Páči sa miPáči sa mi
💖💖💖!!!
Páči sa miPáči sa mi