🙂 Práve som našla citát Winstona Churchilla, ktorý ma nechtiac rozosmial:

“Predstava niektorých ľudí o slobode slova je taká, že môžu povedať čokoľvek, čo si zmyslia, ale ak niekto odpovie späť, už je to ťažká urážka.”

Nevdojak mi to pripomenulo práve tieto ezoterické vody: keď mi mladý muž poslal sprostý súkromný mail, ale ja som bola tá zlá, že som ho zverejnila. Kedy sa istí rádobytoltékovia navážali do iných a len čo ste sa ozvali, už boli “len tvoje zrkadlo a ja som v poriadku a ty vo mne kritizuješ len svoje nedostatky”… Ale aj situácie, kedy som sa dozvedela, že “my sme vašu debatu sledovali a tak sme sa báli, že odpovieš podobným štýlom späť, ale si to ustála”… alebo “áno, je to tvoj blog, ale on si môže povedať čokoľvek, no ty musíš byť osvietená a nesmieš si povedať čokoľvek”.

Neviem, či si títo ľudia uvedomujú, akého znásilňovania vnútorného dieťaťa sa voči vám dopúšťajú. Diktujú vám, ako sa smiete správať vy, ale okoliu dávajú výsadu správať sa, akokoľvek si zmyslí. Len vy musíte byť za každú cenu “osvietení”, pretože inak ste to “neustáli”.

A potom jedného dňa zistíte, že pre samú “osvietenosť” ste si zakázali cítiť.

Myslím, že musíme byť len jediným – samými sebou. Bez ohľadu na očakávania iných na našu osvietenosť. Keď máte chuť zasprávať sa ako besný nosorožec, tak to jednoducho spravte – len potom neste zodpovednosť za vlastné správanie a nesnažte sa viniť iného, že vás “vyprovokoval”. Nie; vy ste sa rozhodli zareagovať istým spôsobom. Máte na to právo – to rozhodnutie je len na vás a na nikom inom. A akýkoľvek spôsob ste si zvolili, dôležité je na konci len jedno – či vám vaša reakcia dodala energiu, alebo vám ju ubrala. 🙂