Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVďačná za ukľudňujúce sasafrasy. 😀

Nie každý deň je dobrý a ja už od včera mám krízu – manio-depresívne stavy. Jednu sekundu blažená, ďalšiu totálne zničená a ďalšiu znova blažená… Ešte kým tie obdobia trvali dlhšie, dalo sa s nimi niečo robiť, ale včera sa už striedali skutočne v sekundových intervaloch a to ma obralo o všetku energiu. Zistila som, že sa začínam hádať s filmom, ktorý bežal v telke, len na to, aby som hlavnú hrdinku, čo mi nekonečne liezla na nervy, vzápätí nesmierne ľutovala… A kožúšky nesmeli ku mne. Nebola som schopná spracovávať ďalšie vnemy; dovádzali ma do žeravej zúrivosti.

Ako som si šla ľahnúť, požiadala som, že potrebujem pomoc – bolo mi jedno, kto so mnou bude hovoriť (nakoniec to boli Gabriel a Otec), hlavne nech mi vysvetlia, čo sa to deje a čo s tým. Gabriel napovedal už počas pozerania telky – keď som začala škrípať zubami, že čo to so mnou je, okamžite prišla odpoveď “veď máš Persen, prečo si nedáš?” Lenže to by bolo treba pohnúť zadkom a ja som bola práve v mojej depresívnej sekunde a tak sa škrípalo zubami naďalej… 😕

No, tak som dostala vysvetlenie, ktoré ma dosť vydesilo. Po prvé, oni s tým nemôžu nič urobiť, ani ja, ani nikto iný. Proste je to fáza, cez ktorú musím prejsť. Vysvetľovali mi to tak, že to šlo presne proti tomu, čo som si doteraz myslela: Keď začíname ošetrovať svoje obmedzenia/predpoklady/chybné programy, najprv začíname ošetrovať tie, ktoré sú vzdialenejšie od nášho “jadra” (v mojom: bodu, v ktorom sa stretajú energie, čo nás tvoria). Na tie nepotrebujeme veľa energie a ani neuvoľňujú veľa energie, pretože nás “netvoria” – nie sú nedeliteľnou súčasťou nášho systému.

Ale postupom sa dostávame bližšie a bližšie k bodu, kde sa energie krížia a kde je usídlené naše vedomie “ja”. Čím bližšie sa dostávame, tým väčšia energia tečie naším systémom (lebo sme už odstránili úzke hrdlá, ktoré ju privádzajú), ale ešte stále máme úzke hrdlá v bode, kde je usídlené naše “ja”… Môžu sa týkať jedného, dvoch, ale aj mnohých energetických vlákien súčasne (hovorím svojou rečou, vy si to pretlmočte do svojej vlastnej). Na to, aby sa tam niečo udialo (každá zmena v tejto hĺbke je potenciálne ohrozujúca naše “ja”, teda prežitie), musia ísť systémom obrovské pecky. A keď tie narazia na úzke hrdlo, energia systému sa náramne rozkýve.

To je vraj to, čím prechádzam. Oni len dávajú pozor, aby som na to celkom “nezařvala”, ale viac nemôžu urobiť – jedine vyvažovať ma medzi jednotlivými fázami.

😦 No to im držím palce. Musím vyskúmať, ako cez to čo najrýchlejšie prejsť, pretože dnes cestou na obed som sa musela hodne krotiť, aby som niekoho nezahlušila, a skončila som tým, že som v autobuse mantrovala do zbláznenia. Obávam sa, že počet mojich odspievaných mantier sa obšmieta už niekde okolo milióna. 😕

Takže vďačná za anjelov a ich nehynúcu trpezlivosť so mnou, keď už padám na hubu. Vďačná, že ešte mám na čo padnúť, hoci o sekundu už budem mať zasa iný názor.

Toto sú dni, kedy je lepšie bosorku nenasrrrr…diť. 🙂

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s