Na jednom mačacom fejsbúku som dnes našla tento obrázok. Na kameni stojí:
Ak by slzy dokázali vyrobiť schodisko a spomienky cestičku, šiel by som priamo do Neba a doniesol ťa späť domov.
Priznám, v prvom okamihu som pustila slzu – hlavne preto, že pred pár dňami v našej mačičkovej skupine zomrelo jedno hodne piplané mačiatko… A ako som sa do toho vžívala, uvedomila som si čosi – nemám túžbu ísť do Neba a vodiť hocikoho späť.
V prvom okamihu ma to zaskočilo a začala som zisťovať, či som aj tak ešte “dobrý človek”. Vtedy ma zaskočila potreba zisťovať, či som dobrý človek, a začala som zisťovať, či mi tak náhodou nešibe. A keď sa tieto emotívne poryvy skľudnili, došlo mi:
Pokiaľ potrebujete mať svet podľa seba, pokiaľ práve vy máte nadradený názor, ako by veci mali vyzerať, pokiaľ odmietate prijať to, čo je, pôjdete do Neba alebo do Pekla priviesť späť to, po čom túžite. Pretože potrebujete opraviť beh vecí. Lebo veci boli vymyslené chybne.
Ergo: pohybujete sa v svete nedostatku/nedostatočnosti.
Na tomto poznaní ma zarazilo hlavne to, že zjavne som z toho už vonku, hoci som si to nemyslela… Zdá sa, že ma naučili dôverovať behu života a nesnažiť sa ho korigovať, Veď to aj trvalo… 😕
Moje rozhodnutie zbaviť sa nedostatku a nedostatočnosti padlo na mesiac presne pred siedmimi rokmi.
7 rokov. Nechajte si to roztopiť na jazyku.
Boli časy, keď 7 minút bolo pre mňa neúnosne dlho. 🙂 Zdá sa, že už sa minuli. Konečne.
Som vďačná za každý okamih s bytosťami, čo už odišli z môjho života. A chýbajú mi – veľmi. Ale keď nastane niekoho čas, nemá zmysel vzdorovať. Nemá zmysel robiť zo seba výnimku. Keby vzdoroval každý, keď príde jeho doba… už dávno by nebolo na tomto svete miesta pre nás samotných. Tiesnili by sme sa tu vedľa dinosaurov a jedovali by sme sa, že kadia na našu predzáhradku.
Všetko má svoj hlbší zmysel. Aby mohlo niečo existovať, potrebuje miesto – a to mu uvoľňuje niečo, čo existovalo pred ním. A keď to bola existencia len na 24 hodín, ako u mačiatka Castanedu… čo ja viem, prečo sa narodilo len na 24 hodín? Možno práve preto, aby ma naučilo akceptovať Smrť… a pomohlo mi spracovať smrť rodičov.
Možno. A možno aj nie. Možno je nakoniec všetko celkom inak.
Ale aj tak hepi, že som von z nedostatku a nedostatočnosti. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor