Niekedy nás pochytí splín alebo depresia a máme chuť všetko vzdať. Toto je pripomienka, že aj silní ľudia mávajú slabé chvíľky… a že najväčšia únava na človeka prichádza tesne pred koncom.
Takže… vždy sa dá urobiť ešte jeden krok. A keby hneď aj bol krokom späť – v danom okamihu nikdy neviete odhadnúť, či sa vaša cesta práve nezmenila na slepú a jediný múdry ťah je vrátiť sa kúsok späť a odbočiť inam.
Kým dýchame, dovtedy sa veci vyvíjajú. Ak však dýchame a stojíme, potrebujeme zázrak na to, aby sa zmenili… kým ak sa hýbeme, každý nový pohyb vyvoláva prepočítanie sa reality do novej podoby – a tým aj šancu na niečo nové. 🙂
Myslim si prave že krok, či pohlad späť práve v tej chvíli je bariéra, ktorá nám naopak bráni v pohlade vpred. Môj osobný názor je, že najlepší liek je viera. Viera v lepší zajtrajšok, viera v seba a sviera v Boha a jeho milosrdnú pomocnú ruku, ktorú ti podáva keď nevieš kam.
Páči sa miPáči sa mi
pripomina mi to Zmrtvychvstane s Leonardom di Capriom, strasne pekny film, kuknite si 🙂
Páči sa miPáči sa mi