Dnes vďačná za kamarátov, ktorí si o mňa robia starosti. Vďačná za uhorky v chladničke, pretože som si urobila uhorkový šalát a večer som si ho vzala k telke a jedla priamo z misy a ako jedinú prílohu som mala vidličku. 😉 Vďačná za kožúšky; dnes sme sa hrali asi hodinu a konečne už začal lietať a skákať za perím aj Morinko, „živočich nejstarší na celém světě“ (alebo aspoň najlenivejší 😉 )
Menej vďačná za chorobu, ktorá sa mi obnovila, pretože som predvčerom dostala prievan. Dnes som už mala takú zimnicu, že som si musela dať futrované domáce kožušinové papuče. Dom vykúrený na 21 stupňov, ale ja nohy ako ľad a triasla som sa ako osika. No a keď som si dala nové papuče, Pupsinka skoro skolabovala a odvtedy sa ma bojí. Teda, nie mňa, ale mojich papúč. 🙂 Keď vidí, že sa mi nohy pohybujú, uteká ako s peprom pod chvostíkom. 🙂
Divný deň. U nás teraz už pár dní každý večer bučia nejaké kapely, až sa dom otriasa, a Mačičky z toho nie sú zrovna šťastné, ale aspoň si lepšie privyknú na vianočný a novoročný treskot.
Pridaj komentár