Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manNajprv som myslela, že dnes nebudem mať nijakú “vďačnosť” – nie preto, že by bol deň taký zlý, ale preto, že sa nič nedialo… Až do pred chvíľkou.

Pozerala som seriál Perception. Časť som prechrápala, časť som trávila pobytom v chladničke 😉 , ale na konci som bola. A dozvedela som sa niečo, čo môže byť vymyslené, ale pretože hlavný hrdina je profesor psychológie, predpokladám, že to bude dosť vodovzdorná informácia:

Ľudia inštinktívne nenávidia klamárov. To preto, že lož a nedôveru spracovávajú tie isté časti mozgu (myslím, že spomenul prefrontálny kortex), ktoré zodpovedajú aj za bolesť a utrpenie. A preto ľudia inštinktívne aj vyhľadávajú niečo, čomu by mohli dôverovať… čo je paradox (alebo nejaké iné slovo, nepamätám si), pretože tú dôveru spracováva myseľ, ktorá je navyknutá všetko spochybňovať a ktorá si zo zásady udržiava všetky možnosti otvorené…

Toľko môj objav. Hodne mi to vysvetľuje moju vlastnú sušenú slivku v rume. Vďačná za tento uhol pohľadu, aj keď ako hovorím, nie je overený.

A potom vďačná ešte za jeden zážitok z dneška: pri telke som na sebe vystriedala niekoľko mačičiek, vždy podľa toho, ktorá sa chcela vyhladkávať. No a keď som nemala na kolenách nikoho, šiel okolo Ňusík. Vzala som ho a položila si ho na kolená. Ňuso držal. Začala som ho hladkať. Hravo chniapal po mojej ruke a potom zadriemal. Vydržal tak až dovtedy, kým niekto z nich neurobil nečakaný zvuk – a Ňuso vyskočil a odbehol.

🙂

Akosi som vždy cítila, že aj toto raz nastane. Že si na mňa ten plašo autistický natoľko zvykne, že ho budem môcť držať. 🙂 Dnes na obed som ho vzala na ruky a dala mu pusinku na hlávku a hneď ho aj zložila, než začne mať paniku. Večer sa mi odvďačil týmto. 🙂 Blažená, blažená. 🙂 Aby ste rozumeli, Ňuso je u mňa od mája 2012…

Zázraky sa predsa len dejú. 🙂

Vďačná za to, že postupne začínajú nabiehať moje pôvodné rutiny, ktoré boli od jari vysadené. Už sa ráno cvičilo. Už som si uvarila večeru.

A ne-vďačná za to, že som dnes bola konfrontovaná s prvým rukolapným signálom Alzheimera, keď sa mi krátkodobá rutina prepísala staršou.

😦 Nuž čo; nikto netvrdil, že to dám.

Dnes som našla nejaký článok o týchto denníkoch vďačnosti. Zajtra sa na to pozriem, či tam nebudú aj nejaké nové podnety. 🙂 (=Za každú cenu skončiť pozitívne… Psychológia je parádny dryák. 😉 )

 

Reklamy

4 thoughts on “Vďačnosť každý deň

  1. …okamžite ma napadla klasická “detská” otázka – PREČO ? Ak je to tak, ako popisoval film a my nenávidíme klamárov, lebo nám ich klamstvá spôsobujú bolesť, tak analogicky keď sa klamstva dopúšťame sami , je za tým túžba niekoho zraniť ? Prečo však ľudia tak často klamú sami sebe ? A ako naložiť s pojmom milosrdná lož ?

    Like

    • Jožko, lenže ten film sa nevyjadroval k dôvodom, pre ktoré klameme, ale k tomu, ktoré centrum mozgu spracováva klamstvo, keď sa ho dopočujeme. A ak info o tom, že to spracováva centrum bolesti, je pre teba rovnako nová ako pre mňa, tak potom je nelogické myslieť si, že niekto, kto toto nevie, klame na to, aby ťa zranil…

      Respektíve, napadla mi jedna lekcia od Gabriela k tomu “ľudia klamú sami sebe” – ako vieš, že je to klamstvo? 😛 Teraz som ti zahrala Gabriela a ďalší ťah je na tebe.

      Like

      • uvažoval som približne takto: keď mi niekto klame neviem to, ale v okamihu odhalenia to potom fakt bolí. Zostane z toho skúsenosť a akási čudná túžba vrátiť to (hocikomu ) ? Napr. ako u šikany – najväčší šikanisti sú tí, čo boli najviac šikanovaní, videl som to na vojne. Doteraz som si potrebu klamať spájal s inými pohnútkami – napr. získanie osobného prospechu a pod. Tiež je to pre mňa nové a preto som sa to snažil pochopiť cez tú bolesť, netuším ako to je.
        Ani pri sebaklame nevieme , že je to klamstvo, kým z toho neprecitneme a potom to tiež bolí. Takže potom by podstata klamstva spočívala v oddialení bolesti ??

        Liked by 1 person

      • Oddialení nepríjemného? Pretože kvôli tomu obvykle klameme – niečo je nám také nepríjemné, že radšej začneme vymýšľať, než aby sme povedali pravdu. Okrem prípadov, kedy klameme preto, že si z toho sľubujeme prospech. 🙂

        Nemyslím, že by sme klamali “na oplátku”. Okrem krátkodobej úľavy nám totiž klamanie asi veľa nevynáša…

        Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s