Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manCelý dnešný deň bol “on hold”. Choroba puká, puká a nie a nie prepuknúť… Našťastie hlava ma veľmi nebolela a vykašľala som sa na všetko, až som už nevládala. 😉

Deň som strávila netradične. Ráno som si pozrela Bonanzu, potom som sa hodinu hrala s kožúškami, poobede ďalšiu hodinu, večer som si hodila DVD Miss Marple (v angličtine; našťastie som si zapla titulky) a znovu sme sa pol hoďku hrali a naháňali červenú bodku (dovtedy sme naháňali perie). Vďačná za to, že to bolo také pokojné, nenásilné; robila som si, na čo som práve mala chuť. Svietilo slniečko, takže poobede som si upratala zimnú záhradu, oddelila časť pre kožúšky a časť pre paradajky (dočítala som sa, že rajčiny sú pre kožúšky jedovaté). Dve rajčiny už mali aj červené bobule, takže som pojedla vitamínky, obrala som si papričky a tie som pojedla na večeru. Potom ma pochytil pilný domáci a poľný hospodár a urobila som ešte zemiakový šalát. 🙂 Vďačná za vlastnú úrodu, na ktorú som patrične pyšná. Vďačná za to, že sa mi za parádneho bohovania podarilo predeliť zimnú záhradu. (Bolo otvorené, takže okoloidúci museli mať dobrú zábavu. 😛 ) Vďačná za to, že napriek rozglejeným kĺbom, sipľavému dychu, chrchľavému kašľu a večer už aj slabej teplote som sa nedala a bola som aktívna.

A vďačná za Miminku a Blekinka. Miminka ho zrejme hľadala a on bol na záhrade. Keď som ju videla pred domom, rýchlo som jej nasypala granule a keďže kožúšky práve obedovali mäsko, vystrčila som jej tanier so zvyškami von. Blekinkovi som zas naservírovala dozadu, ale niekedy mám dojem, že sa chodí hlavne vyhladkávať. Je dobre živený, kožúšok má hebučký a hustý a večne vrní, ale je plachý na dotyk – plachejší, ako býval. Aj Miminka je plachá – ani sa mi nedala pohladkať. 🙂 Ale tiež je dobre živená a čistučká a som rada, že sa im vodí dobre. Som vďačná za ich paničku a za všetkých ľudí, ktorí sú k zvieratám láskaví.

Vďačná za slniečko a za pekný dník. A na fige som objavila malú figušku. Síce nedôjde (v zime nikdy nedôjdu), ale slinky si robiť môžem. 🙂

Tak, ešte sa párkrát na všetko vykašlem a potom pôjdem chrapky. 😉

P.S.: A ešte za jednu vec som vďačná. Vypýtala som si od Jeho Gabrielstva povolenie a dala si kávu s vaječným likérom. 😉 Alkohol-nealkohol, niekedy treba.

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s