Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manTaký pokľudnejší deň. Nejako som sa pustila do čítania Voľného pádu a zvládla som ho za pár hodín (a našla v ňom kopec preklepov a zopár dosť podstatných pochybení ako nesprávne meno a pod. 😳 ), takže som to hneď opravila. Dosť som si pritom ujasnila, čo sú moje silné stránky pri písaní – a podľa toho prerobím dej Štvorky tak, aby som ho “narovnala”.

Ráno som pred spálňou mala koberec pokrytý čiernymi mačacími chlpmi. Zdá sa, že niektorý z chalanov dostal Berušku a naložil jej na kožuch. 😕 Ale som vďačná za to, že keď sa hráme, už sa Beruška nedrží stranou, ale skotačí s ostatnými. (Len potom neskotačí Lassino, ale štartuje po nej. Nuž čo; nikto netvrdil, že to prebehne hladko.)

Vďačná za to, že sa nič moc nedialo. Začala som upratovať disk a celkom to šlo. Cez víkend prídem o počítač, treba to pripraviť.

Vďačná, že som nakoniec predsa len nedostala migrénu, hoci ráno sa tvárila, že ma miluje. Vďačná za to, že som svedkom, ako sa so mnou niečo deje – a nerozumiem, čo to je… To tomu dodáva prvok napätia. 😉 Uvidíme. Asi moje podvedomie začína reagovať na novú programovaciu tarotovú kartu.

Mačičky boli zasa celé divoké, asi reagujú na stavebný ruch na vedľajšej ulici. Na obed aj zle žerkali. Zajtra už budú mať cez deň granule a mäsko si necháme na večer, kedy už zaručene nik nebude bagrovať.

Blekinko tiež nežerká najlepšie. Keď mi pouličná túlavka odmieta žerkať Gourmet, tak už neviem, čo by tak ešte mohol chcieť… Ale kožúšok už má hustý, zimný, a poriadnu podkožnú vrstvu tuku, takže zrejme ho niekde inde kŕmia vyprážanými rezňami a potom sa nečudujem, ak mu Gourmet nechutí! Ale jeho izolovaný zimný domček je už na ceste. 🙂 Vďačná.

Ak sa všetko podarí, už zajtra by som mohla mať znova tévé. By sa mi aj hodilo… To by som bola vďačná! (Univerzum, počuješ? 😀 )

No a hlavne som dnes vďačná za to, že píšem, ako píšem. Predsa len som kaliber. 😉 Vidno, že som odrástla na cynických kovbojkách a akčných krimi (to až neskôr). A predtým boli ešte slaďáky a muzikály 30. – 60. rokov, ale tie akosi veľkú stopu nezanechali. 😉 A potom bol MacGyver, ale ja mám dve ruky ľavé. A potom došiel StarGate a to mi pripomína, že som už dávno nebola von z tela… 😉 A práve došiel hlad, čo mi pripomína, že si musím ísť urobiť niečo pod zub. 😛 Koniec vďačnosti, ide sa žerkyyyyyy!

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s