Prestať hľadať Boha externe

11047598_641439612662717_1281776374260732449_nPri dnešnom channelingu som zaspávala a každú vetu som kyvadlovala s niekoľkonásobnými opravami:

HLADANIE

CLOVEK CITI TUZBU PO NIECOM VIAC
HLADA NIECO, CO MU CHYBA
BEZ SVOJEJ UVIAZNUTOSTI OPRAVOVAT ZOHNE VYZNAM CELEJ REALITY, ABY V NEJ VIDEL BOHA
MRTVU CAST VYHLASI ZA BOHA A NEUVEDOMUJE SI, ZE SI NEDOVOLUJE BOHOM SA STAT

Potom sa šlo písať:

No, toto bude hnusná fuška. Nejako som zaspávala. Ani neviem, čo sme písali. Potrebujem čas prečítať si to… „Bez svojej uviaznutosti opravovať zohne význam celej reality, aby v nej videl Boha“. Nula bodov. Nerozumiem. 😦

🙂 Išlo to len veľmi približne, pretože sa ti nechcelo rozmýšľať o hľadaní Boha… Neopravuj, neskôr. Ide o to, že máte v sebe zabudované čosi ako túžbu po zvyšku z vás. Viete, že ste viac ako len to telo, ale ten zvyšok nevidíte, nevnímate, nikto vám o ňom nehovoril – a preto to cítite ako ťah k hľadaniu Boha.

Nechytám sa ani po tomto. Skús iným opisom.

Máš v sebe pocit, že „musí byť niečo viac“.

No, hej.

Ale nič viac nevnímaš. Máš len neodôvodnený pocit.

A?

Ťahá ťa to ísť a testovať hranice svojho vnímania. Niekto skutočne testuje hranice vnímania, iný testuje hranice predstavivosti. A v oboch prípadoch robia to isté – snažia sa použiť formy toho, čo už poznajú, na to, čo nepoznajú. Poznáš ľudí. Boh teda musí byť človek. Ale pretože človek obvykle nie je extra mocný tvor, Boh musí byť supermocný. Všetko musel stvoriť. Aj to neľudské. Ako by mali vnímať Boha zvieratá? Ako človeka? Lev by mal boha vnímať ako slabého človeka? Rozumieš?

Rozumiem tomu, čo hovoríš, ale nerozumiem správe, čo za tým je.

Cítiš sa nedobre. Musí byť niečo viac, ale ty to nevidíš. Potrebuješ opraviť niečo buď na svojom videní, alebo na svete, aby to bolo „niečo viac“. Pritom zabúdaš na to, že ak nemá byť už „nič viac“, aby to bol Boh, tak potom máš všetko na očiach. Boh nie je len časť systému, Boh je celý systém.

A človek to zohne a preinterpretuje tak, aby vybral časť systému, nafúkol ju do megarozmerov a vyhlásil za Boha… To si chcel povedať?

🙂 To som povedal. Čítaj ďalej.

Okej, vidím, že sme to napísali. Ale je tam zasa dovetok, ktorému nerozumiem – „nedovoľuje si stať sa Bohom“.

🙂 Nemôžeš sa stať niečím, čo je prázdne a nafúknuté do zveličených rozmerov. Je to tvoje zbožné želanie, ale nie je to realita. Všimni si, ako do Boha vždy premietate tie vlastnosti, ktoré považujete v danom období za potrebné. Kedysi bol Boh mocný a trestajúci. Dnes je Boh mocný a milujúci. Prečo?

Čo ja viem… Potrebujeme viac lásky?

🙂 Nie. Keď robíte Boha tolerantným, očakávate, že tú svoju toleranciu premietne aj do vás. Chcete experimentovať. Chcete porušovať pravidlá. Na to nepotrebujete trestajúceho Boha, ale tolerantného Boha. S takým Bohom môžete ísť novými chodníčkami.

Ale Boh nie je ani trestajúci, ani tolerantný. Boh nemá záujem. Boh je systém, ktorý vám umožňuje žiť. Ktorý vytvára zem pod vašimi nohami, vzduch, ktorý dýchate, potravu, ktorú jete, materiál, z ktorého môžete tvoriť. Nepotrebuje nič tolerovať. Keby niečo „toleroval“, znamenalo by to, že vidí aj lepší spôsob, ale blahosklonne vás nechá robiť si, čo vás napadne. Lenže on nezasahuje, pretože on je. Je to základný princíp, na ktorom funguje všetko ostatné. Tým, že je, umožňuje, aby bola zem pod vašimi nohami, vzduch na dýchanie a všetok ten zvyšok. Rozumieš?

Rozumiem, čo hovoríš. Nerozumiem, aký to má zmysel, že to hovoríš.

Pretože sa snažíte večne“ zlepšovať“. Ale zlepšovať oproti čomu? Nepotrebujete sa zlepšovať, rozhodovať, čo na vás nevyhovuje a idete to zmeniť. Potrebujete prestať hľadať Boha externe a pochopiť, že to, akí ste, je postavené na tom základnom princípe, ktorý je Boh. Ste, akí ste, pretože Boh aj toto potrebuje. Dokážete, čo dokážete, pretože vám to umožňuje. Nechce od vás, aby ste niečo robili. Nemôže to „chcieť“. Tým, že vy, my a všetko ostatné sme rovnako súčasťou systému, ktorý je Boh, neočakáva nikto od nikoho, že sa bude niečo diať, meniť.

Nerozumiem.

Stačí byť. Byť taký, aký si. Byť tam, kde si. Vnímať situácie, v ktorých si. Včera som ti vravel, že ak by nikto situáciu nevnímal, nemala by podobu. Vy vaším vnímaním dávate podobu všetkému. Vy ste svet. Nechodíte po zemi – tvoríte zem tým, že ju vnímate.

Zasa – rozumiem slovám, rozumiem obrazu, ale niečo mi uniká.

🙂 Ideme na hranicu toho, čo si ochotná alebo schopná pripustiť. Ale ten obraz si už prijala. Ako znel?

Že ak sa chceme stať Bohom (prečo by sme sa mali chcieť stať Bohom?), tak sa potrebujeme začať spájať so všetkým, čo vnímame.

🙂 Misia prebehla úspešne. Obraz si dostala dokonalý.

Ale prečo by som sa mala chcieť stať Bohom?

Takto to znie ako zbytočnosť. Ale potrebuješ svoje vnímanie posúvať ďalej a ďalej, do vrstiev, kde ľudia nie sú oddelené bytosti, ale jedna energia. A potom do vrstiev, kde ľudia a zvieratá a rastliny a veci nie sú oddelené bytosti, ale jedna energia. A potom do oblasti, kde hmotný svet a to mimohmotné nie sú oddelené veci, ale jedna energia.

Ty, teraz mi to doklilo – že ty si vzal za východisko pre tento rozhovor ten citát Castanedu, čo som pred hodinou čítala?

🙂 Dokliklo. Ja viem, že sa dá spoľahnúť, že si nakoniec pospájaš to, čo si spojiť treba.

Takže to je výpoveď, že bosoráci chodia sem-tam medzi fyzickou a nefyzickou realitou a spoznávajú ju?

🙂 Presne. Čím viac, tým lepšie.

Castaneda písal, že „denne“.

🙂 Denne je úplne najlepšie. A teraz už vieš, prečo píšeme denne? 🙂

 

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s