Dnes bol môj channeling strašne podivný. Hodne za to môžu vyrušenia, keďže káblová televízia odvčera odpísaná a potrebujem, aby ju dali do poriadku, takže telefonujem hore-dole a oni volajú späť. Vďaka tomu som nemala výrazný pocit napojenia, ako keby som bola všetko vymýšľala ja, ale Gabriel tvrdí, že to bol on na 100%. Tak neviem. (Pri spätnom čítaní som zistila, že to tak bude. Sú tam úseky, o ktorých ani netuším, že som ich písala. 🙂 )

NEBAT SA VOLNOSTI A ESTE SKUSAT, CO TI IDE LAHKO
CO IDE LAHKO, DAVA DOVERU V SEBA SAMEHO A BUDUJE PRE PRIPAD, KEDY ZOSTAVA NA TEBE KONAT BEZ BEZPECIA ZNAMEHO
DOSTANES ZRUCNOST, AK PREDVEDIES OCHOTU
CAKAJ, ZE Z CASTI BEZ ZRUCNOSTI ZISKAS MOC

A zasa sa šlo dolaďovať príjem:

Takže: o čom to všetko je?

O tom, ako meníš svoju realitu. Začínaš tým, čo ti ide ľahko, čo vieš robiť a robíš to dobre. Uplatníš to najprv na veci, kde to máš odskúšané. Neskôr na veci, ktoré sú pre teba nové. Tam si buduješ zručnosti vysporiadať sa s neznámymi situáciami. Získavaš dôveru v seba samého, v svoju schopnosť ustáť. Trúfaš si na viac. Začínaš zakrivovať realitu, až ju dostaneš celú do toho správneho uhla, kedy ti veci začnú dávať zmysel – nie jedna, nie dve, ale všetky.

Ale to je predsa dosť základná vec, nie? Načo o nej píšeme?

Preto, že nerobíte veci, ktoré vám idú ľahko. Tým, že idú ľahko, nie ste na ne pyšní. Pozeráte stále na veci, ktoré robia iní a vy ešte nie, ale nevenujete pozornosť tomu, čo už máte, čo už viete, čo už dokážete. Načo sa rodíte s talentmi, keď ich nevyužívate?

Nejaká konkrétna situácia? Napr. u mňa? Tie si viem totiž predstaviť najlepšie…

Čo je tvoj talent?

No… čo je môj talent?

Čo si odjakživa dokázala a iní nie?

Rýchlo sa učiť?

Teplo.

Nechytám sa.

Prenášať model zo situácie na situáciu. To ti dávalo šancu aj v nových situáciách sa rýchlo zorientovať. A vyhľadávaš nové situácie?

No, moc ani nie.

Vyhľadávaš nové poznatky?

Nie. Ale veď ste mi povedali, že už sa nemám hýbať…

Ale to neznamená, že máš zomrieť sprostá. 🙂

Ofenzíva šarmu pokračuje?

Nie. Netvár sa ukrivdene. Ak nejdeš do nových situácií, neučíš sa. Ani o tých situáciách, ani o tom, nakoľko sú tvoje modely funkčné a nakoľko sú použiteľné. Stagnuješ, lebo svet okolo teba je stále to isté – a to už poznáš. Takto starnete. Včera si zistila, že si sa prestala na veciach smiať. Zajtra zistíš, že si prestávaš veci všímať, pretože sú stále rovnaké. Takto postupne stratíš svoj svet.

Zdementniem.

Presne. Bez úsmevu. Je to varovanie. Pre teba, ale aj pre iných. Zabehané koľaje sú upokojujúce, predvídateľné. Ale osprostievaš z nich.

Myslím, že som stratila napojenie…

Nie. Len si sa začala ľutovať. 🙂

Vieš, mám strach. Neviem odhadnúť, kedy ísť do nových vecí a kedy zotrvať v starom a nenaháňať sa za každým sprostým trendom, aký ide okolo.

Ale to vieš, že „sprostý“ je tvoje hodnotenie? Nikdy sa nedozvieš, či naozaj je sprostý, pokiaľ mu nedáš šancu.

Počuj, urobila som niečo zle?

🙂 Nie. Ale chystáš sa. A teraz prichádza druhá časť výpovede, ktorú si ale necháme na zajtra: Perfekcionizmus vo vás vás núti robiť stále tú istú vec znova a znova a snažiť sa ju zdokonaľovať. Lenže život nie je dokonalý tým, že stále opakuje to isté, ale že každý nedokonalý krok ho vedie k novému poznaniu a k napredovaniu. Niekedy to napredovanie je aj krok späť a zistenie, že to nebol vhodný krok. Ale stále sa celok niečo naučil. Eprakone. Máš to na vlajke. Učiť sa. Poznávať. Začať chápať.

Ty, toto je už peckovitejšie ako tie pindy o robení toho, čo robíme dobre…

Znie to bombastickejšie. Ale bez toho prvého je toto druhé o ničom. Ak sa nebudete hýbať z miesta a dozviete sa, že sa nemáte snažiť o perfekcionizmus, tak je to vlastne obrovský krok dozadu. Nielen že stále to isté, ale aj čoraz ledabolejšie. 🙂

🙂 Myslím, že sa začínam chytať.

To vieš, že sa začínaš chytať. Nečakaj, až bude dokonalá situácia. Nečakaj, až to bude to najlepšie, čo dokážeš, pretože s každým kolom dokážeš o kúsok lepšie a nakoniec sa nájdeš, že opakuješ dookola prvý krok. Stále len ten prvý.

Teraz narážaš na to, čo ste mi nakázali snívať?

🙂 Presne. Vrátila si sa na začiatok, pretože sa ti situácia nedala ľahko skĺbiť s realitou. Miesto toho, aby si testovala dávanie do súvisu s realitou, opravuješ štartovaciu pozíciou. Kde je povedané, že ak ju zdokonalíš, nedostaneš sa znova do situácie, kde sa ti bude ťažko hľadať napojenie na realitu?

Tvoj návrh?

Ak chceš, vyštartuj znova. Otec ti vysvetlil, že si nevenovala pozornosť detailu. Tak mu ju venuj – tentokrát – ale nezdokonaľuj detaily na úkor deja. Postupuj. Ak nepostúpiš a stále sa budeš motať na začiatku, nenaplníš očakávanie. Ani natoľko, ako si ho naplnila prvým pokusom.

Vrátim sa teda naposledy na začiatok a čokoľvek sa stane, budem s tým pokračovať.

🙂 Čiže použiješ to, čo vieš robiť dobre, na to, aby si vyštartovala niečo, čo robiť nevieš – alebo nie dobre. Ešte stále sa ti zdá pôvodná výpoveď taká babrácka? 🙂

Myslím, že sa začínam za seba hanbiť.

A to ti pomôže ako? Nehanbi sa; uprav svoj postup. Urob niečo inak. Dostaň sa trochu bližšie k cieľu. Pri prvom pokuse sme skončili neelegantne, ale my i ty sme sa niečo naučili – a nebola to maličkosť. Teraz mám oveľa lepšie pochopenie pre tvoju situáciu. Už viem, aké je to, keď žiješ niečo, čo je neviditeľné. A ty zas vieš, že sme si to neuvedomovali, že sme ti nerobili zle náročky. Lepšie sa chápeme a viac si dôverujeme.

A čo ak dnešný aj zajtrajší text dám spolu?

No tak ho dáš spolu. A zajtra bude o niečom inom.

Máš nejaký názov pre toto celé?

🙂 Od názvov a presných vyjadrení si tu ty. Zdokonaľuj, koľko len chceš – ale zverejníš to ešte dnes. 🙂 A potom krok ďalej.

Veliký, a v tom snívaní sa mám vrátiť do prvej situácie?

Je to jedno. Poznanie sme už spravili. Ak ju dokážeš upraviť s väčšou hĺbkou detailu tak, aby si ju cítila ako reálnu, môžeš kľudne pokračovať v tom, čo si už snívala. Nemám problém, keď zo mňa urobia blba. 🙂 A to myslím vážne.

Neurobila som z teba blba! Proste sme si vôbec neporozumeli.

Netráp sa. Prestala si sa smiať. Dnes si sa takmer neusmiala. Budem musieť chvíľku hrať tvojho dvorného šaša.

Neviem, prečo by som sa mala začať smiať.

🙂 Tak si niečo nájdi. Predsa hmotu máš ty, nie ja.