Čo je v každom posvätné?

800px-Krishna_holding_fluteDnes nám Groover poslal nový článok:

Čo je v živote skutočne to najväčšie bohatstvo, najväčšia hodnota a šťastie ? Kde to nájdeme ? Je to individuálne a pre každého odlišné alebo univerzálne pre všetkých s drobnými rozdielmi ?

Najvyššia hodnota človeka je osoba ktorá je mu drahšia než vlastné Ja.

Naozaj ? Ako si to môžeme overiť ?

Iba našou osobnou skúsenosťou, prežitím.

Osoba drahšia ako vlastné Ja..

No takou osobou by pre nás nemala byť len jedna osoba. Milovať len jednu osobu a v určitom pre nás výhodnom čase a mieste je prejavom biznisu. Sme biznismeni alebo chceme ísť ďalej, dozvedieť sa viac ?

Skutočná hodnota ocenenia druhých osôb sa neskrýva v biznise. Je priamým uznaním druhej osoby ako seba samého, ba skutočným ocenením jej života a vedomia ako niečoho pre nás veľmi hodnotného. To je opak egoizmu. Náklonnosť a porozumenie.

Táto hodnota je ťažko dosiahnuteľná pretože jej prekážkou sú osobné egoistické motívy, túžby a priority ktoré sa často zakladajú na veciach, zmyslovom pôžitku a túžbe po vlastnom uznaní, moci atď. ktoré sú založené na nedokonalej inteligencii a empatii.

Ostatných zväčša totiž z našej nedokonalej inteligencie vnímame len ako predstavy, idei ktoré hrajú len úlohu pre osobný motív, profit a až neskôr.. keď začneme chápať že sú to skutočne vedomé osoby ako aj my, tak k nim začneme pristupovať vážne a môžeme porozumieť že väčšie šťastie sa nachádza tam, kde je priaznivý nesebecký a osobný kontakt založený na pochopení ktoré sa nevzťahuje len na určitý spolok, rodinu, národ atď. ale zahrňuje celok. A to je priznávam dosť ťažké, všetka česť tomu kto to dokáže. Je to skôr námet do rozprávok, pretože v živote čelíme práve opaku.

Nemôžeme prejavovať lásku len k určitej osobe či spolku a dávať tým najavo túto vznešenú hodnotu milovať. Ak to robíme, tak je to len rozšírený egoizmus: Mám rád tohto psa a túto osobu len preto, že sú “moje” a majú blízky vzťah s mojim “Ja”. To je príznak rozšíreného sebectva a falošnej predstavy milovať. Uvažovať spôsobom: Mám s nimi “spomienky”, “zážitky” a to je dôvod prečo ich mám uprednostniť, to sú obmedzenia mysle v podobe skrytého biznisu, nie prajav skutočnej lásky. Do istej miery ale vždy aj v biznise je to čomu hovoríme nezištnosť. Veci teda nie sú len čiernobiele ale je to postupný prechod od sebectva k nezištnosti prameniacej zo srdca.

Ak uvažujeme, tak vieme, že s každým teoreticky môžeme nadviazať hlboký vzťah, nie je to závislé na našej predstave a mentálnej úrovni. Živá bytosť nestráca na hodnote len preto, lebo s nami nemá veľa spätého, lebo v našej mysli nezaberá veľa miesta atď. Živú bytosť nemôžeme ohraničiť našou vlastnou predstavou. Je to čo sme aj my.

Dokonca aj keby sme oceňovali a milovali celú zem, tak je to len rozšírené sebectvo.. Živé bytosti sú totiž všade. Nie sú len v ľuďoch. Sú aj vo zvieratách, sú v polobohoch a sú aj na iných planétach. Nájdeme ich ako aj na Slnku, tak aj na Mesiaci. V hmotnom aj v duchovnom svete nezávisle na tom čomu veríme vo svojich predstavách. A pôvodom všetkého života a všetkých osôb je len jedna Osoba ktorá ich obsahuje v úplnosti. Kto tejto jednej Osobe skutočne rozumie ? Kohokoľvek oceňujeme má svoj pôvod v ňom. Preto by sme mali milovať jeho. Nazývame ho rôznymi menami, ale všetci sme stále pri ňom. On je ten komu môžeme dôverovať a každý z nás ho vníma trochu inak, hoci je reč o jednej a tej istej Osobe.

Kršna znamená najpríťažlivejší, pretože každá osoba hľadá v skutočnosti Jeho. Nachádza sa v každej živej bytosti ako večný svedok, no zároveň má aj svoju vlastnú Osobu. Preto ak máme vzťah s ním, prejaví sa to naším vzťahom ku každej živej bytosti. Oddaný Boha nezabije zbytočne ani len mravca.. Prečo ? Pretože vie že slovo “mravec” označuje iba telo.. schránku, to skutočne dôležité je to, že je to živá bytosť. Každý z nás je časťou a čiastočkou Boha a preto by sme mali polievať koreň a nezostať len pri polievaní vetvičiek či lístkov.. Hodnota nášho skutočného štastia v živote rástie do tej miery, do akej milujeme Kršnu, a táto vznešená hodnota s jej prejavmi sa nedá kamuflovať či predstierať.. Je prejavom skutočnej vyzretosti duše.

Čo je v každom posvätné ?

Tento vzťah, pretože je to naše srdce, naša vnútorná intuícia a to kde smerujeme.

10 thoughts on “Čo je v každom posvätné?

  1. …pekný článok, … ten rozšírený egoizmus – fakt trefne zadefinované. Len to prirovnanie “milovania svojich a svojho ” ku skrytému biznisu mi veľmi nesedí. Ako skrytý biznis môžme podľa mňa chápať akýkoľvek prejav lásky ku komukoľvek, ak sa naň pozrieme z uhla pohľadu : “Urobil som ti radosť a teraz sa kochám tým ako sa ty tešíš a je mi z toho super t.j. mám profit = dobrý obchod”.
    Ale to uprednostňovanie ” svojho” má podľa mňa omnoho, omnoho hlbší pôvod a siaha až do úplných počiatkov formovania života, kde účel bol jasný – prežiť a pretlačiť do ďalšieho levelu svoj genofond. Vtedy sa neobchodovalo – miliardy rokov sa rôzne organizmy iba kántrili a žrali navzájom. Až neskôr s príchodom človeka sa objavilo zotročovanie, ktorého prvky nesie myslím aj spomínaný biznis. Toto je to, čo v nás ako jeden zo základných riadiacich programov stále pretrváva. Iba postupne a veľmi pomaly sa vnímanie “mojej rodiny” – “našej” tlupy, kmeňa atd. rozširuje ďalej( najnovšie sa učíme byť Európanmi 🙂 ), ale tie lupienky cibule nášho lokálpatriotizmu aj tak v rôznej miere driemu v našom vnútri naďalej. A takto to podľa mňa zostane veľmi , veľmi dlho.
    Dokonca, povedal by som, že aj keď sa dostanem na úroveň bytosti zo záveru článku a budem milovať všetkých a všetko bezbrehou láskou, akonáhle sa dostanem do hraničnej situácie a budem môcť napr. zachrániť jednu, jedinú osobu napr. z horiaceho domu, topiacej lode atd. , vždy to bude moje dieťa a nie napr. autor tohto článku 🙂 🙂 .

    Páči sa mi

    • 🙂 To tvoje vyjadrenie “bezbrehá láska” sa mi nechtiac postaralo o obveselenie… Ako som to čítala, predstavila som si oceán a potom som tomu oceánu zrušila brehy. A došlo mi, aké nezmyselné pomenovanie to je… Ak zrušíš brehy, tak všetko bude len oceán – všetko bude “to” a nič iné okrem “toho” už nebude, takže hocijaké označenie stráca význam… Z tohto pohľadu je tá “bezbrehá láska” ľudsky nedosiahnuteľná, pretože aby sme ju dosiahli, musíme rozpustiť svet, iných a aj seba do jednej jednoliatej brečky. 😉

      Tak, a teraz urobiť ešte podobný krok aj so slovom “existencia” – a potom už budem naozaj vedieť, že nič neviem, a teda že môžem byť čímkoľvek, pretože akokoľvek sa označím a akokoľvek označím čokoľvek iné, vždy sa budem mýliť alebo budem klamať (nehodiace sa škrtnúť). 😛

      Páči sa mi

  2. Čo mám skúsenosť z vlastnej sebareflexie (ktorá je ešte len takým púčikom) tak hodnoty ktorým verím a ktoré aj ako ľudia často krát považujeme za správne sú akoby piliere ktoré sa týčia niekde v nesmiernej diaľke. Aj keď sú niekedy vzdialené, stále udávajú smer a samozrejme nejaký ten entuziazmus a snahu. Sú akoby ideálom niečoho čo je momentálne nedosiahnuteľné, ale predsa majú svoj prínos do života. Sú akoby vodítkom pre naše kompromisy v živote. Aj keď nie sú našim vnútrom(spontánnym jednaním), stále maju svoj význam. Teda keď sa k nim tak vzťahujeme a cítime ich potrebu vo svojom živote. U každého je to dosť individuálne ale myslím že všetci to určitým spôsobom v sebe budujú.

    Páči sa mi

    • …ale kde sa tie piliere po tej miliarde rokov vzájomného nivočenia zrazu vzali ? Je túžba po nezištnej láske tiež súčasťou programu vývoja, alebo je to skôr náhodná mutácia , alebo dokonca zámerný vírus ?
      nech je to akokoľvek, vývoj – evolúcia, tak ako ju poznáme je stále založená na súťaživosti, kde prehra znamená neúspech a smrť a láska je to , čím vyjadrujeme náklonnosť tomu , čo je “naše”

      Páči sa mi

      • Dnes som pozerala na Nemcoch dokument, kde hovorili, že človek má geneticky zakódované združovať sa, tvoriť spoločenstvá, súznieť s ostatnými. To preto, že kedysi nemal šancu prežiť inak než v tlupe. A pretože prežívali hlavne ľudia, čo sa zlučovali do tlúp a boli pre to psychicky dobre vybavení, tak prežili hlavne ich gény a samotárstvo bol skôr atavizmus.

        Presne podľa tohto by sa dalo povedať, že tým, že západná spoločnosť už žije v dostatku až nadbytku (aspoň prevažná väčšina), nie je potrebné o zdroje súťažiť a tak tieto gény prestávajú byť prioritné. Teraz sa zdroje vychutnávajú a zdieľajú (“share” na fejsbúku nie je náhodné 😛 ) – a to je naladenie na dostatok a umožňovanie zážitku aj pre iných (dokonca cez charitu aj pre tých, čo žijú v nedostatku). Tieto gény majú teraz prím. Takže nie vírus ani náhodná mutácia, ale zákonitá selekcia. 🙂 Proste dnes keď nepretekáš láskou, patríš geneticky k atavizmom. (Hovorí jeden, čo bol atavizmom odjakživa. Nemilujúci samotár. 😉 )

        Páči sa mi

      • Koncept prežitia silnejšieho, gény a priebojnosť je v podstate Neodarwinizmus ktorý stavia svoje predpoklady na prirodzenej selekcii (veľmi silný koncept). To je uhol pohľadu materializmu ako takého. Na druhej strane je idealizmus ešte len v plienkach a “New Age” v podaní západu ľudí neohúril, skôr naopak.. svoj boom si už zažil ale nebol sofistikovaný natoľko aby ho ľudia brali pragmaticky pretože nebol podaný zrozumiteľnou cestou ktorá sa dá ďalej systematicky skúmať. Boli o to pokusi v Európe, ale to sa jednalo ož u gnostické poznanie odmietajúce východ ako taký. Steiner, Jung.. psychoanalýza. Snaha spojiť západnú logiku s východnou tradíciou a filozofiou. Je to moc nadčasové. Možno pán Husserl z oblasti fenomenológie položil určité základy ale ďalej.. ďalej je to už len subjektívne cesta každého jednotlivca, pretože čo rieši ľudstvo ako kolektív nemusí vždy riešiť aj individualita. V jednom bode je to už akoby na vlastnú pesť.. všetky pády ale aj pozitívne realizácie. Dobra správa je že sa do stále viac dostáva do podvedomia ľudí a stále sú aj väčšie pokusy udomácniť si podobné zistenia aj na pôde toho čo sa dá skúmať v kolektíve. Internet nám k tomu dosť napomohol, aj keď má aj svoje temné stránky.

        Páči sa mi

      • …Groover, neviem , čo všetko v sebe zahŕňa neodarwinismus, opriem sa radšej o jednoduchý príklad z prírody. Ak lev zabije iného leva a ovládne jeho svorku, prvé čo urobí je , že zabije všetky mláďatá, ktoré splodili konkurenční samci a urobí tak v prírode potencionálny priestor pre vlastné potomstvo. Keď potom splodí vlastné levíčatá, trpezlivo ich nechá aby mu skákali po hlave a obhrýzali chvost. Toto ja vidím ako koreň javu, ktorý si pomenoval ako rozšírený egoizmus. A takéto praktické pozorovania by sme mohli uskutočniť na rôznych vývojových stupňoch, bez ohľadu na to ako to filozofia následne pomenuje.

        Rozdiel medzi levom a človekom vidím v tom, že u leva je to stále len o tej tlupe – de facto jeho rodine, kdežto človek je mnohovrstevný ( ako tá cibuľa, čo som spomínal) – rodina , tlupa, kmeň (alebo dedina, resp. jej dolný, či horný koniec, ktorý hájiš, keď sa v krčme strhne bitka ), športový klub , ktorému fandíš, ďalšie združovanie ( a následná selekcia ) je na základe kritérií národnostných, náboženských, kultúrnych, sexuálnych a mnohých iných – ale princíp a pôvod je stále ten istý – je to zdedený riadiaci program zabezpečujúci evolúciu na základe súťaživosti v prežití. A zrazu ( z ničoho nič ?? ) sa tu objaví niečo tak “kontraproduktívne ” ako všeobjímajúca láska. Odkiaľ to prišlo ? a Prečo ?

        …Hela, ani dnes sa zdroje nezdieľajú “bezbreho” :). Pre nás tlupa končí hranicami schengenského priestoru. Urundi Burundi tam rozhodne nepatrí – tam sa chodí drancovať, aj keď dnes oveľa sofistikovanejšie ako pred 100 – 200 rokmi. A aj v rámci toho našeho existuje niečo , čo je menej a čo viac naše a podľa toho , kam patríme sa nachádzame na jednej , či druhej strane ” sociálnych nožníc”, ktoré sú mimochodom čím ďalej , tým viac roztvorené.

        Páči sa mi

      • Tlupy, frakcie, spolky či státne zriadenie majú nepochybne svoj význnam a funkciu pre každého človeka. Zmýšlanie národov, miest, rodín je odlišné.. preto pri veľkej zmene môžeme zažívať kultúrny šok. Vtipné ale je 😉 že napriek všetkým tým odlišnostiam sú v tých rôznych telách individuálne živé bytosti ktoré nemajú označenia ako Ír, Američan, Ind, Európan, Moslim, Žid atď. tie sú svojou povahou dočasné.

        Pohľad na živú bytosť z pohľadu védskej psychológie:

        “Barva pleti, pohlaví, věk, příslušnost k národu nebo k určitému náboženství jsou pouze hmotné principy a jako takové jsou dočasné a málo důležité. Ten kdo je duchovně pokročilý, vidí všechny, jako jedinečné duchovní bytosti, plné úžasných schopností, které jsou pouze dočasně pokryty hmotnou energií a uvězněny v různých tělech. Jak by potom mohl považovat kohokoliv za svého nepřítele, pouze na základě tělesných rozdílů?”

        Páči sa mi

      • …iste, s tým plne súhlasím, ale reálny svet je stále ” v zajatí ” neodarwinizmu a pre drvivú väčšinu ľudí má láska stále podobu rozšíreného egoizmu, ak mám použiť tvoje slová – čo ale vôbec nie je myslené hanlivo, pretože oni nerobia nič iné, len že šlapú podľa zažitých pravidiel prírody, tak ako to od nepamäti robia ostatné živé tvory našej planéty. Ale je fakt , že s príchodom človeka sa situácia kvalitatívne zmenila a z času na čas sa rodia jedinci s – nazvime to trebárs rozšíreným vedomím. Títo jedinci to ale nikdy nemali jednoduché a často boli pre svoju odlišnosť kruto prenasledovaní ( keďže ich videnie sveta priamo ohrozovalo tradičnú hierarchiu a mocenské štruktúry ), takže sa väčšinou radšej nezviditeľňovali, pokiaľ netúžili skončiť pribití na kríži. Z toho plynie , že ani štatistiku nikto neviedol a dnes je nemožné zodpovedne povedať, či v priebehu nám známych dejín počet týchto ľudí rastie, stagnuje , či dokonca klesá. Ale keby aj zrovna rástol, potrvá podľa mňa ešte zopár storočí, keď nie viac, kým sa nový druh (nástupca dnešného človeka), stane pánom sveta a začne sa presadzovať iným ako súťaživým spôsobom podľa princípu kto z koho. Ja si toto dianie sám pre seba vysvetľujem tak, že aby sa v hmote rozsvietila iskrička vedomia musí táto hmota podstúpiť zložitú cestu vývoja a nadobudnúť určitú komplexnú štruktúru, ktorá to fyzicky umožňuje. To je ten vývoj od atómov až po živé organizmy , od jednoduchých baktérií a prvokov až po dnešného človeka. A ďalší kus vývoja bude musieť podstúpiť, kým sa na planéte väčšinovo usídli “nadčlovek” s ešte zložitejšou a komplexnejšou štruktúrou hmoty tela, prirodzene umožňujúcou rodiť sa a žiť s týmto rozšíreným vedomím. Samozrejme, pokiaľ sa medzitým vzájomne nevyhubíme , alebo nás nezmetie z povrchu dajaká katastrofa.

        Liked by 1 person

      • Hm…a podla mna ako hore, tak aj dolu. Ako v hmote tak aj v nehmote. Ba dokonca moj posledny silny zazitok z najvacsej jaskyne Europy v Slovinsku ze ako v zivom tak aj v nezivom. Proste som mala silny pocit ze jaskyna je zivy organizmus, vyzeralo to uplne ako by sme boli vo vnutri v nejakom tele. Vsetko je to to iste, na tom istom principe, rozdiely su len relativne.

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre Groover Zrušiť odpoveď