“Najťažšia vec na svete je zaujať vnútorné nastavenie bojovníka. Je zbytočné byť smutný alebo si sťažovať a cítiť sa pri tom v práve a veriť, že vždy nám niekto niečo robí… Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.

Si tu, so mnou, pretože tu byť chceš. Už by si mal medzičasom prebrať plnú zodpovednosť, takže predstava, že si vystavený vetru napospas, by mala byť pre teba neprípustná.

Sebaľútosť sa nedoťahuje s mocou. Vnútorné nastavenie bojovníka si vyžaduje sebakontrolu a súčasne uvoľnené odovzdanie sa a vzdanie sa predstáv o sebe.” — Carlos Castaneda: The Journey to Ixtlán

Moje najobľúbenejšie vyjadrenie z celého Castanedu som dala hrubým. Príliš často počúvam, ako si ľudia ťažkajú na okolnosti, na zlú vôľu iných ľudí, na nepriazeň osudu… Ezoterika im k tomu dodáva vhodný rámec pre výhovorky: karma, minulé životy, osudové spojenia, duchovné dvojčatá, potrebné životné lekcie a podobne. Ale aj psychológia dodáva nástroj – sme takí, akí sme, pretože naši rodičia… atď. alebo naše detstvo… atď.

😀 Fekál pod kríkom. 😛

Všetko sa to zbieha k jedinému – ako sa postavíme k tomu, čo sa okolo nás deje. Nie “dážď, prestaň pršať!”, ale “zaleziem do úkrytu, kým prší”. To je totiž jediný spôsob, ako môžeme situáciu, že mokneme, reálne zmeniť.

Psychológia nás naučila analyzovať príčiny, ale veľmi málo hovorí o tom, že máme hýbať zadkom a upravovať si život tak, ak ho potrebujeme. Ezoterika nás síce zapája do väčšieho celku, ale drobný ľudský mozoček, cítiaci sa akosi “bezmocne” a “odpojene”, si z toho urobí príbeh o tom, ako sa nám čo deje… Mám kamarátku, ktorá v zime dostala šmyk a skončila v jarku. Jej verzia bola “hodilo ma do jarku”. Policajt: “neodhadla stav vozovky a nezvládla riadenie”. 🙂

Toltéctvo a taoizmus sú úžasné v tom, že nás oberajú o možnosť presúvať “vinu” za situáciu (a teda aj možnosť meniť ju) na niekoho iného. Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi! 🙂

A teraz ruku na srdce: kde sa veci “dejú” vám? 🙂