Keď nám Nebo drží chrbát: ako zhmotňujeme “s pomocou”

11012826_785786704873060_8566958145259612704_nPráve som sa potkla o túto pasáž z Castanedu a ako som ju prečítala, veru mi vykĺzlo: “Aha, tak na toto som zabudla… Sorry.”

Úmysel si možno privolať, samozrejme, k hocičomu, ale bosoráci na vlastných škodách zistili, že úmysel k nim prichádza len kvôli niečomu abstraktnému. Toto je bosorácky bezpečnostný ventil; inak by sa stali neznesiteľnými. Privolanie si úmyslu na vyriešenie konfliktu medzi našimi dvoma mysľami alebo na to, aby sme začuli hlas našej skutočnej mysle, nie je ani maličkosť, ani banalita. Práve naopak – je to neuchopiteľné a abstraktné, no súčasne tak životne dôležité ako máločo iné. (The Active Side of Infinity)

Ako som to čítala, spomenula som si na všetky tie žiadosti z minulosti, aby som požiadala anjelov o výherné čísla čohokoľvek alebo hľadanie založeného občianskeho preukazu, na žiadosti niektorých čitateľov urobiť, aby ich Miško Novák miloval alebo aby sa im zmenila farba očí na takú, akú má Kim Kardashian… Vtedy som sa zavdušňovala a poúčala som ich, že na otváranie konzervy je otvárač, nie mágia. A potom som na to sama zabudla. 😦

To, čomu castanedovci hovoria “úmysel”, môžeme po našom nazvať Univerzálna energia, anjeli, Božia vôľa… všetko to, čo berieme “zvonka”, od toho zvyšku z nás, ktorý momentálne ako svoju súčasť nevnímame. A môžeme ho prizvať do našich konkrétnych i abstraktných problémikov – ale tie konkrétne budeme musieť ošetrovať sami, najčastejšie cez nejaké vnuknutie, ktoré nám od úmyslu príde. Možno nápad, možno udička, možno nečakaná zmena situácie. Čokoľvek. A my potom potrebujeme konať, pretože na premenu myšlienok na hmotu sme tu my. Na to nás ten Úmysel má.

A takto spätne vidím všetky tie zásahy, kedy Úmysel začal konať v mojom záujme – nenápadne, abstraktne. Keď som potrebovala vyriešiť svoju súkromnú situáciu, neprišiel nijaký archanjel a nezačal miesto mňa organizovať, ale mi zavolal omylom nejaký pán a keď som sa spýtala, dostala som kontakt na iného pána a ten mi pomohol… Keď som potrebovala peniaze, žiaden archanjel nešiel kvôli mne vylúpiť banku, ale odrazu sa mi preskupili moje povinné výdavky tak, že som si mohla dovoliť čerpať peniaze nad plán… Keď sa mi pokazila mraznička, práve sa kámoška sťahovala do nového bytu a nechcela starú mrazničku ťahať so sebou, tak sa ma spýtala, či by som ju nepotrebovala… Odvoz neurobil nijaký archanjel, ten som si musela už zabezpečiť sama.

Pamätám si, ako ma kedysi Gabriel naťahoval s tým “prídem”. Až dnes si uvedomujem, že ma to malo naučiť vnímať ho v tých drobných veciach, ktoré sa mi diali. 🙂

Niekedy je dobré, že vám niekto takto drží chrbát. Len sa potrebujeme naučiť ich pomoc vnímať a reagovať v hmote už po našej vlastnej línii a nečakať, že urobia všetko miesto nás. Pamätajte: oni sú na spájanie energií; na konanie majú nás.

Reklamy

One thought on “Keď nám Nebo drží chrbát: ako zhmotňujeme “s pomocou”

  1. Bingo. Myslím, že tak to naozaj aj je. Musíme sa naučiť len dôverovať jeho vedeniu, tíško a dobre počúvať a potom konať. Lebo na premenu myšlienok na hmotu sme tu naozaj len my sami 😉

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.