To by znamenalo, že keď nejako nedokážeme ustúpiť zo svojho stanoviska, zakladá sa buď na priamom poznaní reality, alebo je naučené od niekoho a nemáme preň dôkaz. 😉 Krása, čo? Dve protichodné veci vedú k tomu istému prejavu…
A ako zistíme, čo z toho platí?
Ja za seba môžem povedať, že mne dosť pomáhajú spochybňujúce otázky: A keby som sa v tomto mýlila, čo by to pre mňa znamenalo? Ak by som sa mýlila, sú nejaké zážitky v mojom živote, ktoré by podporovali ten druhý názor? Toto je doména môjho vnútorného monológu, ktorý pozná svetonázory, ku ktorým sa hlásim, sleduje ostražito moje myšlienky a len čo niekde naďabí na logický prešľap, okamžite (a s pasiou 😉 ) ma na to upozorní.
Druhý dobrý tip je preformulovanie postoja inými slovami. Ak to nedokážeme, ak ho nedokážeme vysvetliť cez obraz alebo situáciu z bežného života, ak stále opakujeme len tie isté slovné spojenia a to isté zdôvodňovanie, vtedy ide o naučený postoj. Nie sme jeho tvorcom a tak ho musíme predávať presne tak, ako sme ho kúpili.
A mám ešte jednu metódu, ktorá mi pomohla vniesť relativitu do môjho sveta absolútnych právd: Ku každému svojmu vyjadreniu pridať aj formulku “alebo aj nie“. 🙂 Pokiaľ to v nás vyvolá úsmev a nie pot hrôzy, bol názor náš vlastný.
(No a potom mám ešte jednu metódu, kedy si na svojom trvám, hoci viem, že nemám pravdu, a potom si to odpustím. 😛 Preto, lebo aj to dokážem. A teraz špekulujte, kedy je kedy. 😉 )
Aké metódy máte vy?
Moj komentar je odveci, ale kde som to mala napisat? Ked otvorim blog citim sa akoby som si isla pokecat s kamoskou. Niesom taka uprimna a otvorena a prave preto mi pride velmi osviezujuce citat ho. Co dodat…<3
Páči sa miLiked by 2 people
🙂 Ďakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Zvyknem polemizovat na rozne temy hlavne na internete, pisomne. Stracam motivaciu vtedy, ked mam pocit ze je prilis vela toho co by som musela vyjadrit pisomne a mam pocit ze by som to potrebovala povedat ustne, ukazat, proste vtedy, ked pisomny prejav mi nestaci. V realnom svete prestavam viest polemiku vtedy, ked viem ze aj ked dotycny nesuhlasi, urobi po mojom, doprajem mu osobny nesuhlas pokojne, ak vykona zelanu akciu 😛
Páči sa miLiked by 1 person
Polemizovať je podľa mňa výborné, lebo nepotrebuješ za každú cenu skončiť s tým istým názorom, s ktorým si vyštartovala. 🙂 Ja patrím k ľuďom, ktorí si ujasňujú myšlienky tým, že o nich hovoria/píšu. Keby som bola ticho, nevedela by som, čo si myslím. 😉
Páči sa miLiked by 1 person