Rozumný človek sa nevadí s hlupákom

7507927766_45312f8356🙂 Nejako sa to na mňa valí… Milujem, keď sa takto pracuje na mojom rozvoji! Na fejsbúku som včera našla článok od Bohdiho Sandersa z jeho knihy WARRIOR: The Way of Warriorhood. Už prvá veta ma dostala 😉 :

“Rozumný človek sa nevadí s idiotom.” — Japonské príslovie

Presne tak, ako by nikto neočakával od prváčika, že bude rozumieť fyzike alebo chémii, nemal by si od hlúpeho človeka očakávať, že bude chápať cestu bojovníka. Nemá o nič väčšiu schopnosť pochopiť zložitosť cti a výhody správneho správania, než váš pes môže porozumieť programovaniu vášho DVD prehrávača. Tieto predstavy sú pre hlúpych ľudí celkom neznáme. Jednoducho nemajú ako pochopiť život bojovníka, a preto by sme nemali od nich očakávať rozumnú konverzáciu na túto tému.

Alebo začnú hovoriť na túto tému úplne zoširoka. Budú hovoriť, ako keby boli experti – a to nielen na túto tému, ale aj na každú inú, ktorá sa počas rozhovoru vynorí. Ako hovorí staré príslovie, hlupák rozpráva, pretože niečo povedať musí, kým múdry človek rozpráva, pretože musí niečo povedať. Medzi týmito dvomi je obrovský rozdiel. Tak, ako nikdy letnému hmyzu nevysvetlíš pojem snehu, nikdy nedokážeš vyhrať diskusiu s človekom, ktorý nerozmýšľa racionálne.

Je rozumnejšie sa diskusii s ním celkom vyhnúť a nechať ho myslieť si, čo chce. Prečo by nás malo trápiť, čo si myslí? Ich mienka, nech už je akokoľvek smiešna, nemá na nás vplyv. Nestrácajme čas hádaním sa s týmito ľuďmi. Dokonca ešte rozumnejšie, vôbec sa s nimi nestýkajme. Nazvite ma trebárs aj “idiotonetolerantným”, už mi tak hovorili aj v minulosti, ale radšej strávim svoj čas s ľuďmi s pevným charakterom a cťou. Náš čas na zemi je krátky – použime ho rozumne.

Tak dobre, anjelici, správa došla. Mentálne ju už chápem. Tak mi pomôžte mentálne pochopenie pretaviť na správanie… dokelu! 😀

38 thoughts on “Rozumný človek sa nevadí s hlupákom

  1. Ten citat nema zmysel, strata energie, iba pozdvihuje sebadolezitost, ak sa vnima clovek rozumny a nie ako idiot. 🙂 Myslim si, ze je to o tom na co upierame pozornost a co z toho vnimame a uz je len na nas ako to pouzijeme v nasom sebarozvoji (rozumne, alebo zbytocne – idiotsky).

    Like

      • Nie, nejde tu o rozdiel IQ medzi ludmi. Na tento citat mozu upriamit pozornost ludia s rozdielnym IQ, ale vnimaju ho rozdielne,co znamena,ze tento citat prinesie nieco uplne ine a nove do sebarozvoja alebo nic.
        Aj clovek rozumny sa moze mylit a zniet ako idiot. 🙂

        Like

    • 🙂 A hovorí niekto, že si s ním pokecať nemáš? Pokecaj… a len čo zistíš, že “nebyuo o čem”, tak pokecávať prestaneš. 🙂 Kto zistí, že “nebyuo o čem”, a napriek tomu v konverzácii zotrváva, nech sa 1. nečuduje a 2. nesťažuje. 😀 Platí aj pre píšucu. 😉

      Like

  2. …no mne z toho akosi zostalo smutno. Nedávne príspevky boli venované sebadôležitosti a tu to sebadôležitosťou priam srší. A nebál by som sa povedať, že až nadradenosťou a pýchou. Toľko môj pocit.
    Kedysi som natrafil na koncepciu, kde sa hovorí, že osobnosť človeka sa skladá z vnútornej trojice. Tvorí ju Rozum, Srdce a Eros ( v zmysle všeobecnej tvorivej sily ) Keď sú všetky tri časti aspoň v približnej rovnováhe a žiadna z nich nepotláča ostatné, má človek šťastný život a vnáša do života lásku a krásu. Keď rozum prevezme vládu nad človekom, vytratí sa láska a súcit, nastúpi chlad a ľahostajnosť. Keď naopak srdce prevyšuje rozum, jeho emócie a city, akokoľvek dobré a láskavé spôsobia , že človek stráca kontrolu nad svojim chovaním. No a keď sa eros nemôže oprieť o rovnováhu a harmóniu srdca a rozumu, čo dobré môže vyvstať z takejto tvorivosti ?
    Takže je skutočne až takou výhrou zostávať zabetónovaný na piedestáli svojho IQ ? Veď je to ako chodiť do fitka a neustále posilovať iba jeden sval, napriek tomu , že už je takmer dokonalý a zvyšok tela plače. Je to naozaj výhodné ? Nie je lepšie pre začiatok aspoň trochu ustúpiť z pozície mentálneho purizmu a urobiť niečo pre harmonický celok ? Aj keď z toho pravdepodobne bude sprvu svalovica ?
    A ešte na jedno slovíčko som v danom koncepte narazil – Múdrosť. Je to rozum naplnený láskou.
    V tomto duchu by som si dovolil poupraviť pôvodné japonské porekadlo a povedať iba :” Múdry sa neháda”
    Aj keď asi budem po tomto preradený do kategórie “letný hmyz” dovolím si ešte niekoľko preventívnych konštatovaní. Toto nebolo o posudzovaní alebo tobôž odsudzovaní , takže si to neber osobne. Taktiež som nikdy nemal ambíciu akúkoľvek diskusiu “vyhrať”. Otázky ktoré som položil sa môžu týkať rovnako tak teba , mňa , alebo hocikoho, kto sa v nich prípadne nájde a ich cieľom je napríklad aj nájsť odpovede pre svoj vlastný život.

    Like

    • 🙂 Jožko, vidíš, čo vidieť chceš. Všetci máme všetko – v tom aj tú sebadôležitosť. Len už nepotrebujem ju pred nikým skrývať, pretože sa s ňou pomaly učím žiť. A ak ma niekto bude považovať preto za menej osvietenú, no tak ma bude považovať za menej osvietenú. Zo mňa neubudne, a ani z neho.

      Ja mám proste svoju posvätnú kravu inteligenciu. Viem o tom a nehanbím sa za to. Čo je tvoja posvätná krava? Alebo hocikoho iného? Zaujíma ma to… Síce mi to nič nedá, keď sa to dozviem, ale bude sranda dozvedieť sa to. Ak teda niekto viete o svojich posvätných kravách a nehanbíte sa k nim priznať, sem s nimi! 🙂

      Like

      • …píšeš, že vidím to , čo chcem vidieť. A vlastne súčasne sa raduješ z toho, ako ti synchronicita zoslala dole uvedený citát. Nuž FB je veľká špajza a ja by som zas mohol povedať :”Našla si, čo si hľadala”. Presne v intenciách “Žiješ, ako myslíš”.
        Ale nenašiel som nikde odpoveď na otázky , čo som ti položil hore. Náhoda, alebo zámer? Nevadí, nemusíš, ak nechceš, alebo ak ti to nerobí dobre. Pýtaš sa na moju “posvätnú kravu”. Nuž najprv jeden textík, ktorý mi podsunula -žeby tiež synchronicita?

        …je snáď tulipán niečo viac, než ruža? Sú snáď hory krajšie ako more? Ktorá so snehových vločiek je tá najnádhernejšia ? A čo keď sú nádherné všetky ? Oslavujúc svoju nádheru predvádzajú závratne krásne predstavenie. Potom sa roztopia, splynú jedna s druhou a vytvoria celok. Ale nezmiznú, nikdy nezmiznú, nikdy neprestanú existovať. Iba zmenia svoju formu a to nie raz, ale mnohokrát. Prechádzajú z jedného skupenstva do druhého, z viditeľného stavu do neviditeľného, aby znovu vystúpili hore a vrátili sa ako nové snehové vločky neobyčajnej krásy.

        Nuž, keď si prečítam toto tu, zamyslím sa nad tým a hlavne, keď to precítim ( teda ja už to tak chvíľu skúšam robiť, nespoliehajúc sa už len na mozog 🙂 ) a potom si položím tu prvotnú , najzákladnejšiu otázku: “Kto som ?”, spontánne strácam potrebu akúkoľvek jednotlivosť vytrhávať, vyzdvihovať, prikladať jej výrazne väčší význam, ospevovať , posväcovať……a je mi dobre. Minimálne dovtedy, kým ma mozog nezačne znervózňovať svojimi večnými pochybnosťami ústiacími do zbytočných obáv a strachov . A keď už k tomu dôjde, snažím sa zas pozrieť do srdca, ako sa pri tom cítim. A keď je to o.k., poviem si smerom k mozgu , že veď dobre, že je to len trochu zložitejší mlynček na kávu, ktorý donekonečna rozomieľa a analyzuje všetky vstupy, čo do neho prichádzajú a pátra po nebezpečenstvách. Veď na to a tak bol zostrojený. Ale sú aj opačné situácie – keď ma mozog ubezpečuje , že všetko je ako má byť, ale presne niekde v hrudi cítim, že niečo nesedí. Preto si myslím, že je lepšie pozorovať život dvomi spôsobmi, dvoma diametrálne odlišnými nástrojmi bez povyšovania a posväcovania čohokoľvek.

        Like

      • Tak aby si sa necítil ukrátený, našla som si odsek s otáznikmi a idem na ne odpovedať (pôvodne som to považovala za rečnícke otázky ilustrujúce tvoj postoj k veci, takže som sa im nevenovala):

        Takže je skutočne až takou výhrou zostávať zabetónovaný na piedestáli svojho IQ ?
        Pre mňa rozhodne. Neviem ako pre teba alebo hocikoho iného. Chápem, že mi nerozumieš. Nechápem, prečo by som sa mala zmeniť, aby som vyhovovala tvojej predstave o mne, keď mne lepšie sedí moja vlastná predstava o mne.

        Je to naozaj výhodné ?
        Pre mňa rozhodne. Neviem ako pre… atď.

        Nie je lepšie pre začiatok aspoň trochu ustúpiť z pozície mentálneho purizmu a urobiť niečo pre harmonický celok ?
        Prečo by to malo byť “lepšie”? Lepšie ako čo? Lepšie pre koho? (rečnícke otázky; nevyžadujú si odpoveď, ilustrujú môj spôsob myslenia)

        Aj keď z toho pravdepodobne bude sprvu svalovica ?
        Predchádzajúca odpoveď bola tri otázniky, táto je presne taká istá.

        Celkove, keď sa tak pozerám na tie otázky a odpovede, dochádza mi, čo z tvojich slov cítim 😉 – nespokojnosť, že nenapĺňam tvoju predstavu. Jožko, ktorá farba je pre zviera lepšia? Zelená alebo biela? Biela žaba by si asi dlho nepožila a zelený ľadový medveď detto. Zasa ilustrujem svoj spôsob myslenia. Keď mám to myslenie najvyvinutejšie, prečo by nemalo byť v poriadku používať ho a miesto toho používať to, čo majú iní vyvinutejšie lepšie ako ja?

        To posledné je otázka, ktorá by sa potešila odpovedi.

        P.S.: Už vieš, ako je to s tou klietkou? Na budúci týždeň ju budem potrebovať späť…

        Like

      • Hehe 😀 , ešte druhý komentár bez predošlej otázky, ale dnes som nedôsledná: ”Našla si, čo si hľadala”. Nie. Nie je to tak. Nič som nehľadala. Keby tá veta mala byť podľa môjho racionálneho gusta, muselo by tam stáť “Všimla si si, čomu si sa vnútorne venovala.” Vtedy by som to bez rozpakov podpísala. 🙂

        Like

      • …tú vetu :” všimla si si, čomu si sa vnútorne venovala ” môžme ponechať v tvojej racionálnej verzii – v mojom cítení sa tým nič významne nezmení, takže je to v poriadku 🙂 🙂

        Ale to, že z mojich slov cítiš, že nespĺňaš moje predstavy o tebe – tak tento výstrel minul terč a tuším aj strelnicu :). Ale len tak ďalej , preciťuj, preciťuj, nenechaj sa tým znechutiť 🙂 .
        Ja som si totiž nikdy žiadnu predstavu, typu “ako by si” nevytváral. Pre mňa si jednoducho prírodný úkaz v mojom dosahu, ( musím podotknúť, že nesmierne zaujímavý ) a ten proste sledujem, študujem a snažím sa trochu pochopiť, prípadne pobrať zadarmo trochu rozumu 🙂 🙂 :), keď už mám tú možnosť. Ale ak by v mojich slovách naozaj niečo k precíteniu bolo, bol by tam okrem smútku, ku ktorému som sa priznal v prvotnej reakcii na tento článok aj určitý nepokoj, možno až trochu strach, že sa deje niečo nedobré. Prvý krát som si to výraznejšie uvedomil pri príhode s tamariškou, keď som si položil otázku :”Čím to je , že človek údajne absolútne ukotvený v racionálnu a logike ide do emocionálnej vývrtky a ešte kvôli takejto banalite?” A prišli ďalšie články, z ktorých sa valili frustrácie, hnev a zhnusenie. Ale bol tu aj článok , ktorý sa vymykal tomuto tónu, kde bola naopak z môjho pohľadu veľmi pekná pasáž o rešpekte, o tom ako má každý právo byť vypočutý a rešpektovaný, pretože je to tiež len človek na svojej vlastnej ceste…..no nebudem to tu celé písať, ty vieš a kto chce si nájde. A do toho prišiel tento tu, ktorý akoby všetko negoval – rozumovo i emocionálne, takže dosť na to aby i veterinár spozornel 🙂 🙂
        A teraz odpoveď na tvoju otázku prečo keď máš myslenie najvyvinutejšie, prečo by nemalo byť v poriadku ho používať a miesto toho používať to, čo majú iní vyvinutejšie lepšie. Vážne to mám opakovať, veď ti to už povedal zajac. Lebo nikdy neprežijú najvyvinutejší, najsilnejší, najmúdrejší ale najprispôsobivejší. A keď ti tvoj postoj má trvale prinášať situácie, ktoré miesto radosti a šťastia generujú spomínanú zlosť, zhnusenie, frustráciu, nie je rozumné ho zmeniť? To predsa neznamená zabudnúť , že máš mozog a prestať ho používať. Iba mu zobrať jeho výsostné postavenie a obohatiť svoje vnímanie aj o ďaľšie nástroje. Takto to cítim, a takto sa mi to ( trúfalo ) zdá byť i logické 🙂 . Ale je to samozrejme len a len v tvojich rukách a ja budem ctiť a rešpektovať tvoju cestu bez toho, aby som ju akokoľvek nálepkoval.

        Vieš, nedávno si napísala, že si asi z inej planéty. Kedysi bežal taký seriál Startrek sa to volalo. A boli tam mimozemšťania z planéty Vulcan, ( také špicaté uši mali) ktorí sa vyznačovali práve absolútnou ukotvenosťou v logike – nuž tam by si možno fakt bola doma. Ale tuto medzi pospolitým ľudom si naozaj tak trochu bielou žabou, alebo zeleným medveďom ( čo ti je bližšie ) 🙂
        Ale pokiaľ by si to nebodaj totálne vzdala a rozhodla presídliť na Vulcan, ušenká prispôsobim , fazóna bola podobná ako na dobermana. 🙂 🙂 🙂

        Like

      • Jožko,

        píšeš “Prvý krát som si to výraznejšie uvedomil pri príhode s tamariškou, keď som si položil otázku :”Čím to je , že človek údajne absolútne ukotvený v racionálnu a logike ide do emocionálnej vývrtky a ešte kvôli takejto banalite?”” Ty v tom vidíš emocionálnu vývrtku? Lebo ja som v tom videla jednoduchú otázku…

        A teraz tvoj výber slov: “údajne absolútne”, “emocionálna vývrtka”, “banalita”…. to všetko sú tvoje interpretácie niečoho, čo si čítal. Čím to, že sa mi ani jedno z tých vyjadrení nevidí veľmi v môj prospech? 🙂

        Máš prakticky len jednu voľbu: ak sa ti nepáči, čo tu píšem, môžeš ma prestať čítať. A ten zvyšok… je tvoj názor. Ako taký ho rešpektujem, ale je taký nepresný, že mu nedôverujem.

        Liked by 1 person

      • Jool, moje vnimanie je uplne ine. Nevidim v tom ziaden hnev, frustraciu, hocake strasnosti. Len uprimne a otvorene popisanie beznych pocitov, pozastaveni, ci myslienkovych pochodov, ktore zazivaju vsetci. Akurat malokto k nim pristupuje tak otvorene, ze si ich tak ako existuju aj uvedomi, toboz o nich nieco povie svetu. Asi tak nejak to vidi aj baba, ktora dnes napisala, neviem uz ku ktoremu clanku, ze sa citi akoby pokecala s kamoskou, ked precita niekory z tychto clankov. Hoci Helu vobec nepozna. Presne tak to citim. Nie sebaobraz ale realny clovek.

        Liked by 1 person

      • Fčuľ sa Hela normálne začervenala. 😳 🙂

        Ale otázka: ty si kdesi spomínala, že keď cítim nejakú emóciu, mám sa snažiť priradiť ju miestu, kde ju cítim. Už sa mi to darí (bola to väčšia fuška, než som predpokladala), ale teraz neviem – čo s tým ďalej, keď ju priradím? Ako s tým ďalej pracovať?

        Like

      • Ja to poznam tak, ze sledujes, vnimas ten pocit v tele, sledujes proces co sa chce udiat, napriklad co ja viem sedis a citis tlak v krizoch, vnimas ho a po chvili vnimas aj nutkanie postavit sa, tie krize sa potrebuju povedzme natiahnut (ide o to ze v tom pocite niekde je ukryty ten proces….co to chce robit, co to chce aby sa stalo)….vnimas na fyzickej urovni a zaroven potom skusis ci ta nenapada co by to mohlo chciet v vseobecne v zivote (ak nie, tak netreba to tlacit a kludne ostat len na fyzickej urovni).

        Liked by 1 person

      • Hela,

        k tej tamariške a mojom vnímaní. Keď napíšeš v názve článku: ” Obávam sa, že prestávam rozumieť svetu “, ja vidím za slovom obávam sa strach. A keď tie obavy generalizujem na celý svet, generalizujem tým aj predmet strachu. A ten strach mi tam zaznieva, aj keď mal ten názov vyznieť inak, možno ironizujúco. Lebo každé slovo má svoje emocionálne posolstvo a to tam zostáva aj keď ho použijeme inak. A slovom vraj tvoríme realitu. Ale nie o tom som chcel písať.
        Prečo sa ti ani jedno z mojich vyjadrení nevidelo v tvoj prospech? Nuž presne preto, lebo sa mi chcelo písať o tom, čo sa mi videlo v tvoj neprospech. Ale podľa mňa nejde o to, aby sme sa v debate ulajkovali k smrti, ale dokázali sa vzájomne pochopiť. Keď nie rozumom, tak trebárs srdcom, alebo niečim iným, aj keď to chvíľami môže vyzerať ako medzi snehom a letným hmyzom 🙂 . Lebo aj keď sme chvíľu rôzny, súčasne nikdy neprestávame byť “tým istým”. To je jedna z vecí, ktorú som sa snažil povedať. Určite nie všetky moje vyjadrenia boli na 100% úplne v poriadku, či už z hľadiska štylizácie, alebo prísnych pravidiel logiky. To si uvedomujem, ale zas tým veľmi netrpím, lebo zostať bezchybným pred vytrénovaným sokolím zrakom tvojho vycibreného intelektu je fuška aj pre iné mozgy, než je tá moja napoli zverská hlavička.
        Je tu ešte jeden pre mňa závažný moment, prečo sa ma táto téma dotkla a prečo som načal a držal sa tejto diskusie. Je to pomerne silná styčná plocha medzi mnou a tebou práve v oblasti vôľového pôsobenia. Ja som tiež svoje emócie dokázal pomerne dokonale zabarikádovať. A vždy keď mi život “znenazdajky” priniesol niečo, čo mi vyžmýkalo srdce, povedal som si , tak toto nie, to už viac nedopustím – a barikádovalo sa ďalej. Ale “to niečo”, čo riadi môj výcvik tuto na zemi :), si našlo inú cestičku a čuduj sa svete, tiež to boli hlupáci, akurát v inej forme. Tým, že som viac chodil po uliciach, než sedel na nete, mali aj oni formu z mäsa a kostí, hrubé krky a snahu páchať drzé krivdy či už na mne , alebo mojom okolí. Proste pre mňa dokonalý ” zážehový gombík ” bol na svete a nebolo treba hľadať nič iného. A čím nekompromisnejší a zásadovejší postoj som k tomu svojim rozumom zaujímal, tým častejšie ma navštevovali. Dokonca aj vtedy, keď som svoj život technicky upravil tak , aby som minimalizoval pravdepodobnosť stretu, prešli títo blbci dokonca do mojich snov, z ktorých som sa budieval zhrozený a zničený. A akokoľvek som sa situáciu snažil uchopiť rozumom, prínos bol nulový, pokiaľ som kompletne nezmenil prístup k životu. Zdá sa , že sa to podarilo. Nie definitívne, konkrétnych ľudí ťažko vymažeš zo sveta, oni tu sú , ale už tu sú pre iných , nie pre mňa. Ale viem, že ak by som sa vrátil k starým vzorcom, boli by tu zas. Je to niečo, ako hra :). Súčasťou tejto mojej zmeny bolo okrem iného aj opäť vziať na milosť srdce a začať s ním chodiť na prechádzky medzi ľudí – aj keď zatiaľ len na veľmi krátkom vodítku 🙂 :). Ale aj to už stačilo, že prišlo k drobným šrámom, nehovoriac o tom , že sa zrazu odkiaľsi z hlbín vynoril celý vlak starých bolestí, dokonca ešte z detských čias, takých, na ktoré som dávno “zabudol”. A s tými spomienkami sa začali vynárať aj pridružené pocity a do očí sa mi začali tlačiť slzy až som sa sám pred sebou hanbil a bolelo to jak sviňa a my sme sa aj so srdcom opäť tak trochu išli schovať. Ale je to tu a ja jednoducho Viem , že pokiaľ túto kapitolu neprelúskam nepohnem sa dopredu, aj keď sa mi do toho ani trochu nechce. Úprimne povedané, skôr sa toho bojím.
        Ja viem, že je veľmi ošemetné prenášať svoju životnú skúsenosť na iné životy, ale pri čítaní niektorých tvojich článkov mi bolo, ako pri čítaní veľmi známej abecedy.

        Tvoj posledný príspevok ( teraz myslím ten adresovaný Matrioshke – ten zvrat a záujem o emočno 🙂 ) mi ale pre zmenu spôsobil radosť a s týmto pocitom túto diskusiu s radosťou opustím. A medzitým ako to tu píšem, som si všimol , že na blogu pribudol nový článok ( Milučká….), ktorý ma tiež veľmi potešil, takže vôbec nemám v úmysle prestať čítať tvoje písmenká 🙂 🙂

        Like

      • Jožko, príliš dlhé na mňa. Nehnevaj sa.

        “Obávam sa” je doslovný preklad z angličtiny “I am afraid”. V angličtine ide o slušnú vetu neabsolutizujúcu názor hovoriaceho a vyjadrujúcu istú mieru rozpakov. Už som napísala, že chápem, že pre Slováka to môže znieť ako “chceš po papuli?!”, ale to je význam, ktorý si do toho premieta on, nie ja. A o tomto presne celá tá diskusia je. Napísala som to Iskrovi a píšem to aj tebe: Hľadanie “skrytého” významu za slovami, kde možno – ale skutočne len možno – nijaký skrytý význam nie je. A potom, keď máme názor, tak s tým prestávame narábať ako s jednou z možností, a urobíme z toho našu realitu.

        Vašu – nie moju. 🙂

        Like

      • …he,he, o.k., keď sa snažíš zachytiť opisom nielen myšlienky , ale aj pocit, vždy to je na dlho a stráca to tú geometrickú krásu logiky, ale keby som to skrátil, bola by z toho ešte ťažšia morzeovka ako tá Iskrova 🙂

        Like

  3. Milujem ten prúd synchronicity, v ktorom sa práve nachádzam… Pred pár sekundami mi cez fejsbúk prišiel tento citát 😀 :

    11393013_930390840315190_1908792423310563321_n

    Inteligentní ľudia stále všetko spochybňujú. Idioti sú si vždy každou jednou vecou absolútne istí.

    Like

  4. Múdry a hlúpy…kedy nastáva tento stav a čo sa pri zaujatí tohto uhla vnímania “oboch” kvalít “jedného” vo mne deje?

    Ak som “ohodnotený” (sa hodnotím) ako múdry, cítim sa dobre, hrdý, pyšný, lepší, napĺňa ma tento obraz, resp. sa cítim neisto, zle, zmätený, smutný, menej cenný…?
    Ak som “ohodnotený” (sa hodnotím) ako hlúpy, cítim sa dobre, hrdý, pyšný, lepší, napĺňa ma tento obraz, resp. sa cítim neisto, zle, zmätený, smutný, menej cenný…?

    Kde “to” na ( v) tele cítim a ako sa “to” cíti?

    Je to nástroj (duality?), ktorý mi pomáha nájsť môj stred, alebo sa ním môžem nechať unášať hore a dole, resp. ho použiť aj na niečo iné / nejako ináč?
    Kedy (ne)mám potrebu použiť tento nástroj a prečo ju práve vtedy (ne)mám, s čím mi (ne)pomáha, čo mi (ne)umožňuje?
    Čo a kde je skrývané (ja skrývam) pred mojim “zrakom” a týmto spôsobom na to potrebujem upozorniť sám seba?

    Existuje (kedy môže existovať) “(ne)dostatočný” vesmír (všetko čo je)?

    Like

    • 😉 A prečo si (ne)napísal všetky svoje otázky?
      Prečo (ne)dávaš kontext toho, čo práve (ne)robíš?
      Prečo od nás (ne)očakávaš, že ti (ne)budeme (ne)čítať myšlienky?
      A prečo si vôbec (ne)myslíš, že by sme to (ne)dokázali?

      😆 In Lak´ech alebo jako. Niekedy si nie som príliš dobrá na to, aby som (ne)rýpala. 😀

      Moja hlava je príliš iná a keď mi (ne)vysvetlíš, ako s tými (ne)otáznikmi (ne)narábať, (ne)viem si urobiť maršrútu (ne)sama.

      Liked by 2 people

  5. Sun, v svojom článku delíš jednanie a vnímanie na hlúpe a inteligentné, ale mňa by zaujímalo prečo? Len som zvedavý, čo je štartér tejto potreby, pretože to robíš často (vyzdvihuješ, logiku, rozum, múdrosť, atď a s opakom robíš hold opak). Takto napísané, to ale nevyjadruje podstatu mojej otázky a tou je, ako to cítiš v týchto momentoch a prečo? To je tá časť tvojho ja, “o ktorej sa nerozpráva”, ale je v nej možno štartér tohoto návyku, závislosti…je to jedno ako to nazvem.

    V dvoj-značnom (duálnom) vnímaní, je podľa mojich skúseností, vždy naraz spojené prijímanie a odmietanie a tak, ak by inteligencia (múdrosť) bola prijímaním, bude hlúposť odmietaním, ale ako sa to dá, ak oboje som ja (pamätáš, in lak’ech ala k’in – ako hore, tak dole)?
    Čo to spraví s mojim telom a dušou, ak to takto budem vnímať – deliť všetko čo je na dostatočné a nedostatočné?
    Príbeh ktorý rozprávam (sústredím na neho svoju pozornosť) nikdy nieje o nikom inom, ako o mne a jeho prostredníctvom spoznávam svoje ja.

    Až súzvuk / súhra (zladenie hodnôt) všetkých 3 vnímaní vraj vytvára harmóniu (vôľa, myseľ a cit).

    Like

    • Delím to preto, že s tým potrebujem narábať. Keby som s tým nepotrebovala narábať, tak mi to je jedno a nepremýšľam o tom. Ale keď ma to štve (alebo sa ma to nejak inak dotkne, v tom aj rozveselí), potrebujem to uchopiť – a to dokážem jedine cez presné pomenovávanie.

      Necítim sa pri tom nijako. Proste rácio potrebuje pomenovať, aby mohlo modelovať, porovnávať, chápať… a potom zabudnúť.

      Akosi vás viacerých vytáča, že si niekto dovolí nehanbiť sa konštatovať, že ľudia majú rôzne IQ. Pritom automaticky ma podozrievate, že sa považujem za jeho vrchol… To je omyl. Narábam s IQ, ale som len niekde vo “vyššom strednom poli” a poznám ľudí, z pohľadu ktorých patrím jednoznačne k hlupákom. Netrápi ma to, pretože to ešte neznamená, že tak so mnou musia zaobchádzať – rovnako ako to neznamená, že ak ja niekoho zaradím do tej kategórie, tak ním pohŕdam. 🙂 Omyl. Od nejedného “hlupáka” som získala veľmi zaujímavý pohľad na realitu, jednoduchší, zbavený množstva detailov – a preto priezračnejší. Moja rodina sú sčasti jednoduchí ľudia so ZŠ – a nesmierne si ich vážim a mám ich rada. Pohŕdam jediným druhom “hlupáka” – tým hlasným vševedkom, ktorý mi vnucuje svoj uhol pohľadu, hoci môj je komplexnejší a presnejší (čo on, samozrejme, nemá ako zistiť). 🙂

      Ak vám vadí, že som ich nazvala hlupákmi, dávam do vašej láskavej pozornosti pôvodný text (strana 2), kde ich autor nazýva bez ostychu idiotmi. 😉

      A ak vám vadí konštatovanie, že niekto je menej chytrý ako niekto iný, tak sa pýtam, prečo vás ten fakt tak bolí? Pretože u mňa ide o fakt. Viazaný situačne, ale fakt. 🙂

      Logicky mi vychádza, že vás na tom nemá čo bolieť, ale bolí vás možno podozrenie, že niekto, kto sa neostýcha pomenovávať, by mohol podobným spôsobom posudzovať aj vás. Poznám to zo svojej práce: ľudia sa boja so mnou hovoriť, pretože robím psychoprofily. Povedali mi to. Vysvetlili mi: boja sa, že keď so mnou hovoria, robím automaticky kdesi na pozadí aj ich psychoanalýzu. 🙂 Nerobím. Mám pracovný módus, kedy som nekompromisná, pretože od toho závisí kvalita môjho výsledku a poťažne aj peniaze, ktoré za to môžem zapýtať, a mám bežný módus, kedy možno registrujem zvláštnosti, ale neriešim ich. 🙂 No a potom mám aj zisťovací módus, kedy si dávam bacha na dostatočne presné pomenovávanie a triedenie. 🙂

      Liked by 1 person

      • Chceš byť racionálna, máš rada “šuflíčky” (potrebuješ to). Beriem, veď na tom nič nie je – takých nás je veľa. Je to voľba, nástroj, potreba, návyk, závislosť, atď (nehodiace sa škrtni). Zaujíma ma prečo je pre teba táto tvár (s)tvorenia, tá prijateľná a tá citová nie.
        “Nepotrebuješ” vnímanie cez cítenie, beriem, ale nie je to pre mňa vysvetlenie príčiny, prečo.
        Máš rada (potrebuješ) kontrolu nad vecou a to je pre mňa zaujímavé, pretože city neviem “kontrolovať”, proste sú a objavia sa ako adekvátna odozva na vnímanie – prežitok, kým nenastane “prijatie” – “pochopenie” (neviem ten stav bytia nazvať 😀 )

        Nevadí mi to, len som zvedavý….ako vnímaš svoj svet ma nevytáča, ale je pravdou, že som sa pri tomto článku pozastavil nad tvojim vnímaním a tak asi tvoj príbeh je čiastočne aj mojim príbehom a aj mojou časťou zodpovednosti za prácu na mne…na tom nie je nič nové a ani prekvapujúce 🙂

        “Bez ostychu pomenovať” je tiež zaujímavé vnímanie. Na to, aby niekto mohol byť bezostyšný, potrebuje existenciu ostychu…najtajnejších “hriechov” (hanby) svojho bytia, ktoré sú také tajné, že si ich vedomie nie je vedomé a odsunulo ich niekam “pod” svoju “úroveň” a týmto, čo tu teraz stvárame, ich vyhrabávam do môjho vedomia späť.
        Nemá to nič s tebou, ale iba so mnou.
        Nie je to osobné o tebe a je to osobné o mne 🙂

        Like

      • Ty, ale to je hodne dlhý zoznam tvojich predpokladov… nie? 🙂 Ako ty vieš, čo chcem a čo nechcem? Čo potrebujem a čo nepotrebujem? Ale všetko sú to oznamovacie vety, nie otázka a pozvanie do diskusie, len hovorenie mi, ako to vyzerá v mojom vnútri. 🙂 Keď myslíš…

        A ide to ďalej… “Na to, aby niekto mohol byť bezostyšný, potrebuje existenciu ostychu…najtajnejších “hriechov” (hanby) svojho bytia, ktoré sú také tajné, že si ich vedomie nie je vedomé a odsunulo ich niekam “pod” svoju “úroveň” a týmto, čo tu teraz stvárame, ich vyhrabávam do môjho vedomia späť.”

        Ja neviem, Iskierka. Pre moje spracovávanie je to príliš zašmodrchané. “Bez ostychu” u mňa znamená, že niekto nemá problém porušiť spoločensky zaužívané pravidlá a povedať napr. “do r*ti” na verejnosti alebo napľuť na chodník. 🙂 Pre teba to zjavne znamená nejaký psychohoror, ktorý ja ale s tebou hrať nemienim. Sorry, ale na to proste nemám… čas? chuť? Vlastne: Nevidím prínos pre seba 😉 , aby som sa netvárila zasa osvieteecky, ale len jednoducho zištne.

        Mám taký podivný pocit, ktorý neviem dať dosť dobre do slov a môžem sa preto aj celkom parádne mýliť: Ako keby si hľadal za mojimi slovami niečo iné, skryté. 🙂 Ver mi, keď chcem niečo povedať, dokážem to povedať tak, že sa za tým nič neskrýva. A keď niečo povedať nechcem, tak to nehovorím a nemusím šmodrchať, aby som utajila/zamaskovala/čokoľvek význam. Výnimkou sú moje pasívne agresie v podobe irónie. No zabijem sa, keď ich tak milujem? 😉

        Mám pre teba návrh: Vezmi moje vety, ktoré vnímaš ako silne dualitné, a napíš ich nedualitne tak, aby sa ich význam nestratil. Fakt som zvedavá, čo z toho vylezie; možno ma to naučí hovoriť nedualitne. 🙂

        Liked by 1 person

      • Vidíš Sun a predsa si v tomto (ne)rozumieme – (ne)súznieme, ale aj tak je to dobré, pretože, čo ja viem o súzvuku, či porozumení.
        Záver môjho komentáru rozprával o mojom vnímaní (skús prečítať ešte raz, možno si si to len nevšimla) a ja som ho len premietol do tvojho, ale to podľa mojich skúseností robíme všetci, so všetkým vnímaním a je to tak dobré, pretože zdieľaním s iným vedomím, sa viem(e) o tom svojom a zároveň o tom druhom veľa naučiť. Je to ale možno iba ilúzia toho, že exituje viac vnímaní, ale aj tak je to potom iba naše osobné poznanie, ktoré nikto iný nemá…kto vie pravdu, nech odpovie 🙂 Nikomu nič nevyčítam (kto som, aby som mal?) a ak áno, iba sám sebe a premietam to potom do druhých, lebo ma to tak bolí, že sa sám na seba neviem pozrieť. Je to možno irónia, či hnev, ale v skutočnosti je to možno len strach, bolesť, či ublíženie, čo prezliekam do iných (“pompéznych”) šiat. To je ale iba moja skúsenosť, ilúzia, sen a rozprávanie o mojom vnímaní a je to tak v poriadku 🙂

        Stále rozprávam iba o prijatí seba a tým o prijatí všetkého čo je a o tom, že akékoľvek odmietanie, má pôvod v odmietaní samého seba (nedostatočnosti vesmíru). Môžeme to trebárs volať (bez)podmienečná “láska” 🙂
        Všetko ostatné je v mojom vnímaní len horúci vzduch, ktorý je neuchopiteľný, ale dá sa samozrejme skúmať (a aj to je iba moje vnímanie skutočnosti).
        Ja som učiteľ iba 1 človeka a to som ja sám. Nikoho iného nedokážem nič naučiť a ani to nie je moja ambícia.

        Like

      • Iskierka, zasa ti nerozumiem… Pravdu povediac, už by som dávno prestala komunikovať, keby som nebola kedysi vnímala tvoju energiu… 🙂 Tá to zachraňuje a hoci nemám šajnu, čo vravíš, dôverujem tvojej bezchybnosti.

        Mýlim sa, alebo je významom tvojho komentára, že žiadnu vetu do neduality neprerozprávaš? Lebo teraz neviem, či ťa mám ťahať za rukáv alebo nechať tak. Ak mi na konci komentára zakaždým vyšleš nejaký signál, čo za reakciu očakávaš (napr. “len uvažujem sám pre seba” alebo “toto je otázka”), uľahčíš mi to. Proste začnem čítať odzadu. 🙂 Také viem.

        Like

      • Iskra, ako by si toto vsetko povedal ustne, zoci voci, ked sa nedaju pouzivat zatvorky?Ved predsa hovoris normalne, bez zatvoriek. Ako to riesis, ked nemozes pisomne?

        Like

      • Haluz podla mna je, ze tvoj prvy prispevok zacina ze: mas rada suflicky…a potom o tych suflickoch ze preco, naco atd… No ale tvoje slova dost vyrazne do suflickov poschovavane, ci do tych zatvorkovych a ci do uvodzovkovych. Je ich tam kopa v porovnani s inymi textami. Kukala som na to najprv jak dement, mysliet sa mi nechcelo, skusala som si predstavit co by to bol za freestyle keby si to zatancoval, ale neviem ci ma napadlo nieco vystizne. Potom kukam na to a ze to cele pozatvarane a rozparcelovane. Toto moje oci vidia 🙂

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.