Trochu preskakujem, ale v poslednom čase sme sa v Pathworkingovom klube Boslaalu dosť motali okolo bezmocnosti. Vlastne som to písala aj tu. A v čakárni u lekára som narazila na nový pohľad na tému bezmocnosti.
Psycanics Všetko-čo-je nazývajú kvantovým poľom. Toto kvantové pole nemá nijaké zážitky okrem pocitu “ja” – vedomia. Nie je nič, čo by sa dalo zažívať, keď je kvantové pole v svojom inertnom stave. Na to, aby mohlo začať zažívať, muselo urobiť dualitu. A keďže kvantové pole nepadlo na hlavu, ešte prv, než začalo babrať samé seba, vyrobilo “záložnú kópiu” zo seba, do ktorej robí všetky zásahy. A tu sa dostávame k môjmu milovanému taoistickému (Tao Te Ťing, kapitola 42):
Tao zplodilo jedno,
jedno zplodilo dvě,
dvě zplodila tři,
tři zplodila deset tisíc.
Tao splodilo svoju záložnú kópiu (=”Otec”, naše Všetko-čo-je), tá vytvorila dualitu (=dve), do duality premietla vedomie (=tri) a to stvorilo všetko ostatné (=10.000 vecí hmoty). 🙂
No a psycanics vraví, že aby sa Vedomie mohlo skúmať, potrebovalo vytvoriť “dualitu”, teda svoj antiobraz. Všetko-čo-je/Podstata má isté parametre, ktoré premietlo do protiparametrov a tak vytvorilo priestor pre zažívanie hmoty. Tento priestor tvoria štyri základné polarity:
- Poznanie/Múdrosť <-> Ignorancia/Hlúposť, vedieť <-> nevedieť
- Moc <-> AntiMoc, Tvorca <-> Obeť
- Hodnotný <-> bez-Hodnotný/bezcenný, nie dostatočne dobrý
- Láska <-> AntiLáska, čo je to isté ako Šťastie <-> NBU (=nešťastie, bolesť a utrpenie)
Ako ľudské bytosti teraz stelesňujeme AntiPodstatu:
- AntiPoznanie (zabudli sme, kto sme, sme ignoranti, ťažko sa učíme, sme obmedzení v mentálnej kapacite a pod.)
- AntiMoc (“nedokážem to”, “nedostanem to”, slabosť, zlyhávanie)
- AntiHodnotu (sme nehodní, nezaslúžime si, nie sme dosť dobrí, sme škaredí, nemilovaní a pod.)
- AntiLásku (hnev, strach, nenávisť, smútok a pod.)
Ako človek ste opačná polarita Boha. Ste minimálna Múdrosť, Moc, Láska a Radosť tvorivej bytosti. Aby Boh mohol byť bohom, potrebuje niekoho, komu by mohol byť Bohom. Vy ako ľudská bytosť ste jedna z tých vecí, ktorým je Boh Bohom.
🙂 Ten citát sa mi mooooc páči. Čo ma však zaujalo je tá bezMOCnosť. Vlastne je to náš základný stav človečenstva. Je to stav, kedy čelíme tvoreniu z vyššej vrstvy, ktoré je pre nás záväzné a ktoré nás potrebuje na to, aby zistilo, čo všetko dokáže. 🙂 Keby nebolo diváka, nebola by divadelná hra. 🙂
Takže nabudúce, keď postretnem pocit bezMOCnosti, pripomeniem si, že práve teraz ukazujem Všetkému-čo-je, akú nekonečnú MOC má. (A v duchu si poviem, že až ho raz dolapím, tak si to rozdiskutujeme. 😛 )
Všetky štyri veci máme zabudované do pudu sebazáchovy. Nemáme šajnu, čo sa deje v tom druhom, takže večne musíme striehnuť na možné ohrozenie – prípady, kedy by ten druhý mohol byť silnejší, rýchlejší, bohatší, krajší, atď. ako my. Sústavne sme konfrontovaní s tým, že sú veci, ktoré neovládame – a to nás udržiava v pocite vlastnej malosti a ohroziteľnosti. Porovnávaním s každým a všetkým získavame komplex nedokonalosti/menejcennosti, ktorý tiež cementuje náš strach a pocit ohrozenia… a dobre nás to srdí, čím demonštrujeme ešte aj tú negativitu.
Ale viete, čo? Práve táto negativita, práve toto “vyhostenie z Raja” je náš hnací motor, ktorý nás núti byť múdrejšími, dozvedať sa, zisťovať, byť mocnejšími a lepšími a hľadať pocit vnútorného naplnenia – lásku k sebe i svetu naokolo. Niekde v knižke bolo napísané, že toto je mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje, že sa všetci raz vrátime späť do Zdroja. 🙂
Za mňa: ja už mám kufre zbalené. A keďže sa ešte nič nedeje, tak sa parádne nudím. 😉 Ale jedného dňa…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Myslím, že osvietenie sa do našej duálnej reality ani nedostane kvôli diametrálne odlišnej vibrácii (opačnej polarite). Tak načo sa za ním naháňať? Aj tí, ktorých svet považuje za najväčších osvietencov sa musia nadýchnuť, vstať z meditačnej podložky, aby išli na záchod, napiť sa a najesť, stŕpnu im nohy, keď si ich prisadnú na dlhú dobu, v črevách im škŕkajú vetry, jednoducho, sú limitovaní vlastným fyzickým premietnutím do tejto duálnej reality preto, aby bol Boh všetkým, čím je. Aj limitovaným telom, konfrontovaným s bezmocnosťou (ne-mocou) niečo na danom stave zmeniť. Tu presne zapasuje ten citát:
“Ako človek ste opačná polarita Boha. Ste minimálna Múdrosť, Moc, Láska a Radosť tvorivej bytosti. Aby Boh mohol byť bohom, potrebuje niekoho, komu by mohol byť Bohom. Vy ako ľudská bytosť ste jedna z tých vecí, ktorým je Boh Bohom.”
Boh stvoril to čím nie je, aby mohol byť všetkým, čím je. Na prvý pohľad to vyzerá ako dychotómia, ale ja to taká jednoduchá pravda, pri ktorej blednú všetky načechrané, kvetnaté a zložité poučky
Páči sa miPáči sa mi
Je možné, že stav rovnováhy (osvietenia) je taká nuda, že sa všetci vraciame s dychtivou zvedavosťou do duality a máme niekde “tam hore” časenky, lebo počet účastníkov zájazdu je obmedzený 😆
Aj keď s tým citátom sa stotožňujem len čiastočne. Pripadá mi to príliš logické. Je to ako extrakt bez “pocitového” vnímania a tak mi tam chýba ako keby celá 2. polovica duality 😀
Páči sa miPáči sa mi
Nuda je konštrukt mysle, takže ak cítiš nudu, tak SI v dualite.
Ako to myslíš s tými časenkami a obmedzeným počtom?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Jarka a mohla by byť nuda aj konštruktom niečoho iného?
Rozprávam o zemi a predpokladám, že má obmedzený počet pasažierov a že tých turistov, čo majú záujem sem ísť na dovolenku, je podstatne viac ako kapacita tohoto zariadenia 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Občas potrebujem do-vysvetlenie 🙂 Priznám bez mučenia, že niekedy niektorým príspevkom nerozumiem a chcela by som.
Páči sa miPáči sa mi
Toto poznám veľmi podobne u seba a tento prúd vnímania/nerozumenia ma ťahá ísť smerom do seba, nájsť vlastnú pravdu. Príliš veľa pozornosti som v minulosti venoval vnímaniu iných a nevedel som takmer nič o tom svojom. Jedného dňa mi bolo jasné, čo vlastne chcem a od vtedy mám svoj projekt JA 🙂
Pravdou je, že pri tomto nachádzaní odpovedí, mi naďalej pomáhajú práve tie vnímania iných…ide to vždy ako keby ruka v ruke – v rovnováhe, aj keď to nie vždy je na 1. pohľad zjavné 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…tak mi práve prišlo, či ma to čosi=všetko nestvorilo z čírej nudy iba preto, aby malo koho nasierať, ja som to tušil, že sa s tým bielym svetlom nemám paktovať :)))
Páči sa miLiked by 2 people
a napriek tomu, má svoj fascinujúci magnetizmus, takú nejakú tajuplnú krásu a dôvernú blízkosť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pre mňa osvietenie nepredstavuje nejaký stav, nejaký konečný cieľ, pre mňa je to neustály proces. To je práve to navracanie sa ku zdroju. Ale nie ako nejaké jedno lusknutie prstami, každou jednou skúsenosťou, každou minútou, ktorú ako človek zažívam, som bližšie k zdroju – k poznaniu, moci, hodnote a láske.
A vnímam to podobne ako Iskra naznačil: keďže Boh stvoril dualitu, nestvoril pre nás v hmote len jednu polaritu v zmysle tých “anti”, stvoril aj tú druhú stranu a medzi tým nekonečne veľa bodov, takže chce zažívať nielen to, čo nie je, ale aj to, čo je, tak tými skúsenosťami v rámci tých bodov od mínus po plus sa s Bohom viac a viac spájame – alebo lepšie povedané, viac si uvedomujeme spojenie s ním, ktoré tam vždy bolo. Už len preto, že tie skúsenosti nám dávajú smer, ktorým sa chceme ďalej vybrať. A to je vlastne napísané aj v článku – hnací motor 🙂
Takže hnať sa za “osvietením” – to je ako chcieť byť len Boh a nie človek. Osvietení sme podľa mňa v tých chvíľach, kedy nepopierame naše Človečenstvo (so všetkými našimi kombináciami anti) a zároveň vnímame aj to Božstvo v nás, ktoré si práve tieto skúsenosti vyberá – teda uvedomujeme si našu Múdrosť, Moc, Hodnotu a Lásku.
Páči sa miLiked by 2 people
Rovnováha 😀 …. teraz už len zistiť ako to funguje, resp. ako sa to robí a naučiť sa to 🙂
Min. sobotu som bol na tancovačke po asi 3 rokoch a bola to úžasná zábava. Tancovali sme ako o život a vtedy sa čas ako keby zastavil, nič iné nebolo dôležité. Boli to síce len fragmenty medzi myslením, ale aj tak to tam bolo úplne jasne citelné…potom som pozrel na hodinky a prešli 3h 😆
Fascinujúci projekt život a jeho nekonečné možnosti….milujem to 🙂
Páči sa miPáči sa mi