Minule som písala, aký problém som vyrobila tým, že som toltécke “všetko je rovnocenné” vymenila za budhistické či aké “všetko je jedno”. A lekcia ešte zjavne nedobehla. V novozaloženej castanedovskej skupine na fejsbúku ktosi položil otázku, že keď sa zbavíme strachu, čo ešte je pre nás skutočné “zlé”?
Ak si spomeniete, mne Gaia povedala, že to moje “je to jedno” je vlastne strach, vzdávanie sa vopred pre prípad, že by sa veci mali inak. Už zasa komunikujeme a Gabriel sa ma snaží dať do poriadku, ale moc sa mu to nedarí – vzorec “aj tak je to jedno” je medzičasom vo mne príliš silný a treba ho odbúravať postupne. Takže ma otázka zaujala a našla som si tam aj zaujímavú odpoveď:
Všetky emócie sú potrebné, sú našou súčasťou a súčasne nástrojmi prežitia a evolúcie. Musíme sa snažiť ukontrolovať myseľ. Miesto toho, aby sme expandovali naše emócie vnútorným/vonkajším dialógom, ako to obvykle robíme, musíme sa naučiť rozohrávať naše emócie podľa toho, ako si to situácia vyžaduje. Takže neodstraňovať; kontrolovať! — Caban Emil
Ešte neviem, čo presne to bude ako aktivita znamenať, ale veď sa to včas dozviem. Ak sa mi dovtedy nerozskočí lebeň z toho, čo so mnou Gabriel stvára. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor