O agentoch Sféry v mojom príbehu

10325294_578072932291238_4772293932667195170_nHehe, nebojte sa, nezabudla som spracovať nijakú časť z Wildea… len jeho kniha mi poskytla nový uhol pohľadu, s ktorým sa dokážem pozerať na niektoré veci v mojom živote ako na systém, nie na sériu “náhod”. A to pre človeka ako ja je veľmi prospešné.

Tak po prvé: v nadpise používam “Sféra”. Keď som Wildea prekladala, prekladala som anglické Sphere ako Guľa, ale neskôr som mala pocit, že som možno neurobila najmúdrejšie, a tí “agenti Gule” ma už celkom dostali do kolien. 😉 Takže odteraz používame miesto “Guľa” označenie Sféra. Je to rozumnejšie. Možno sa čiastočne kryje s tým, ako vnímam “astrál” – ako našu projekciu všetkého, čo na Zemi vnímame. Od Wildea beriem to, že je to ne-dobromyseľné energetické pole, ktoré svojím tmárstvom a nenávisťou a neznášanlivosťou priživujeme už tak dlho, že sa z neho stal “magnet na negativitu”, ktorý sa svojou púhou existenciou stará, aby sme produkovali viac toho, z čoho pozostáva… toho ne-dobromyseľného.

Okej… a teraz, čo za “agenti Sféry”? Nepamätám sa, či som to opisovala, ale Wilde tak hovorí ľuďom, cez ktorých Sféra vstupuje do nášho života, aby ho dostala pod kontrolu (=aby sme ju priživovali). Môže to byť ktokoľvek, kto je na ňu napojený tak silno, že sa pokúsi obnoviť aj naše slabnúce napojenie…

Už tušíte? 🙂

Z tohto uhla pohľadu som sa pozrela na všetky tie podivuhodné a pre mňa dosť nepochopiteľné udalosti, ktoré ma tu na blogu postretli. Napríklad aj na môj syndróm “úžasní mladí muži”.

Ideme späť, hlboko do minulosti. Spor s Auríkom a rozkol medzi vtedajším minigrimi a Eldhwen blogom. Došlo k tomu v čase, kedy som začala vnímať svoje prepojenie na zvyšok sveta, kedy som aktívne channelovala a nechávala sa viesť k lepšej verzii seba samej. Začala som zhadzovať svoje deliace myslenie – a to vtedajšiemu Auríkovi zavadilo natoľko, že zdvihol svoj hlas proti mne. 🙂 Ozvala sa Sféra.

Obdobie, ktoré po tom nasledovalo, ma na dobré dva roky zastavilo. Miesto práce na sebe a vymaňovania sa spod vplyvu Sféry som sa váľala v emocionálnom bahne a priživovala ju. (Až ju raz stretnem, schytá za toto strašne po papuli. 😉 Alebo aj nie, pretože vtedy už budem osvietená. 😛 )

Len čo emócie začali opadať a ja som sa postavila späť na svoje racionálne nohy, dostavili sa krišnisti. Sféra sa postarala o nový prísun negativity a emocionality, aby som sa znova mala v čom rýpať.  Tentokrát sa už ale sklamala – zistila som, že ak sa mi situácia nepáči, môžem z nej vykráčať. A tým skončilo minigrimi. 🙂 Niektoré zvieratá, keď sa chytia do klepca, majú tú schopnosť odhryznúť si labu.

Po minigrimi som sa začala venovať toltékom. A hneď tu boli ďalší agenti Sféry: Jana73, Nina a Dreamingovci. Spochybňovali na mne všetko od povahy cez intelekt až po úmysel… Nerozumela som tomu, ale dnes už vidím novú súvislosť: pustila som sa cestou, ktorá vedie zo Sféry. Sféra okamžite poslala agentov.

Drsné to bolo, keď sme začali stalkovať Ruizove dohody. Bola to uzavretá skupina a tak väčšina ľudí netušila, čo sa dialo vovnútri, ale pre mňa to boli znova galeje. Všímate si ten opakujúci sa vzorec? Začnem niečo, čo ma vedie ďalej, k väčšiemu osamostatneniu od svojho sociálneho programovania, a hneď nastupuje nejaký agent s plným kufrom negatívnych emócií. 🙂 Len čo začínate registrovať vzorec, začína to byť špás. Že som ja toho Wildea nečítala už vtedy!

Prišlo obdobie, kedy sme začali diskutovať o 10 pravidlách “byť človekom”, a ezoterika i toltéctvo sa začali začleňovať jedno do druhého. A čo sa stalo? Nabehol Strieborný Dráčik a rozpútal vášnivú diskusiu o tom, čo za hnusný ksicht som. 🙂 Myslím, že tento agent Sféry ma už nedostal. Pár minút som ju živila a potom som nastavila znova diétu.

Niekedy v tom čase sme začali aj robiť enkaustiku. Ďalší záujem, ďalšia sebarealizácia, ďalšie oslobodzovanie. A hneď za rohom už stepovala dáma Dreamingová, aby nás (Tinu a mňa) obvinila z kadečoho. A keď už tak vstúpila do môjho života, trošku sa v ňom ešte zdržala. Zasa sme trochu prikŕmili Sféru… 😳

Ako mi toto všetko došlo? Nedávno sa objavila na blogu nejaká Gizela – meno, o ktorom neviem vôbec nič. (Objavila sa pri článkoch, kde spracovávam Wildea. 😉 Ďakujem; pomohlo.) Vykydla negativitu. Negativity sú dva druhy: jeden pozostáva z toho, že mám problém so správou, druhý pozostáva z toho, že mám problém hlavne s autorom správy. Prvá negativita plodí len mierne emócie, pretože však nech si každý myslí, čo chce. Druhá negativita plodí obrovské emócie – a predpokladám, že je prejavom podvyživenej Sféry, ktorá sa snaží obnoviť prísun potravy z tej jednotky, čo sa už takmer odpojila… Gizela sa do mňa pustila. Najprv som nereagovala, potom som zareagovala s tým, že neviem, či robím múdro, ale uvidíme, čo z toho vylezie… Vyliezol z toho ďalší agent Sféry. Tentokrát poučená Wildeom som to vnímala jasne ako útok Sféry na niekoho, kto ju už nepriživuje – a umožnilo mi to začať vnímať tento istý vzorec aj v tých predošlých prípadoch.

Môj záver č. 1: Len čo urobíš krok vpred, príde odozva v podobe negatívnej emocionality, ktorá sa ti nečakane nakotí do života. Sféra zistila, že jedna dušička jej chce ubziknúť, a tak sa rozhodla tvoju cestu buď celkom zvrátiť, alebo ju aspoň podstatne spomaliť. Problém Sféry spočíva nie v tom, že by jej chýbala naša energia, ale že každý človek, ktorému sa podarí vymaniť z jej vplyvu, vlastne popiera jej všemohúcnosť.

Môj záver č. 2: Som už totálne paranoidná. 🙂 Ale aspoň som dokázala naemulovať Wildea napriek jeho paranoi, ktorá mi tak liezla na nervy… (Čo to bolo s tými zrkadlami? 😉 )

19 thoughts on “O agentoch Sféry v mojom príbehu

  1. no musis byt nenapadna….ako pri pretekoch na triatlone moj synovec…potichucky dobehnut supera, zavesit sa za neho, akoze sa potrebujes dat potiahnut a ked opadne jeho ostrazitost, tak vystartovat do trhaku 🙂

    Páči sa mi

  2. Nie je podstatné, či sú to paranoje alebo nie. Deje sa to aj mne, negatívne sa mi stavia do cesty vždy, keď vystúpim na vyššiu úroveň /alebo skôr širšiu/ vnímania a uvedomovania. Sú to akési nepríjemné energie, ktoré nás ťahajú späť do bahna hmotnej bezútešnosti, ktorá vraví, že nejestvuje žiadna duchovnosť ani zázračný pohyblivý život. A zvláštne je, že túto skúsenosť majú viacerí ľudia, ktorých poznám.Náhoda neexistuje a ak áno tak náhodné je iba to čo si sami pripravíme.

    Páči sa mi

  3. Toto poznám podobne od Bashara.
    On v jednom videu rozoberal zmeny vzorcov správania (ich priebeh) a že vždy tesne pred tým, než “vesmír uzná” (potvrdím si pravdivosť môjho predpokladu), že “som sa zmenil”, vytvorí ešte 1 starú testovaciu situáciu a čaká, ako zareagujem. Ak dôjde k starej reakcii (zmietanie sa, záchvaty a pod. – u mňa zahrňujem do chlieviku “odmietanie” 😀 ), tak sa pokračuje ďalej v starom vzorci a k preladeniu na nový vzorec správania nedošlo. Ak sa reakcia nekoná, alebo je úplne iná, ako tá štandardná, došlo k “preladeniu” a situácia sa už neopakuje, resp. reakcia, sa už neopakuje 🙂 …a tie sféry, či morfogenetické polia, resp. egregory sú tam niekde medzi tým všetkým a robia to celé zaujímavé :mrgreen:

    Zdanlivým paradoxom môže byť (pokračujem so svojimi predpokladmi), že mám pocit, že som sa zmenil (svoj vzorec), ale situácie sa napriek tomu stále opakujú. Môj pohľad na vec ja taký, že žiadna reakcia nie je úplne rovnaká, ako tá pred tým a že k drobným zmenám vo vzorcoch dochádza nepretržite, ibaže väčšina z nich sú také nepatrné, že mám potom pocit, stagnácie, resp. opakovania. Spraviť veľkú zmenu vo vzorci u mňa vyžaduje (moje pochopenie toho, čo sa so mnou deje) naakumulovanie patričného potenciálu energie potrebného na zmenu a tu vidím úlohu sféry/morfogenetických polí, na ktorých sa podieľam svojou energiou ako istého magnetu, kde môžem dávať bokom/štiepiť svoju energiu na účel pozorovania. Je to taký zdanlivý začarovaný kruh, kde vlastne ako keby nie je jasná cesta von a preto možno aj väčšina z hľadajúcich/nachádzajúcich začína s inventúrou svojich sfér/morfogenetických polí/egregorov, ktoré už neslúžia svojmu účelu a len “odčerpávajú”/viažu moju energiu, aby som ju ako keby nemal k dispozícii (autorom týchto tokov/presmerovaní energie som samozrejme ja)…až do momentu, kým vedome nezačnem tento proces “riadiť”, sa mi teda môže zdať, že tieto polia majú svoju vlastnú inteligenciu a dokonca, že môžu ovplyvňovať môj zámer…po slovensky povedané, ubližovať mi/škodiť mi 🙂

    Páči sa mi

    • Iskra, poznám podobnú teóriu – Ivanka Adamcová to vysvetľuje tak, že sme ako v škole. Učíme sa ako v triedach. V prvej triede je učivo základné, v druhej sa na ňom stavia a stáva sa zložitejšie a zložitejšie každou triedou. Stret s “negatívnou situáciou” je ako skúška/test/písomka ako zareagujeme a koľko odporov vytvoríme (za jedna je to vtedy keď nás situácia/ľudia “nevytočia”, keď nereagujeme odporom, ale všetko prijmeme). To by mohlo byť aj vysvetlením prečo sa nám situácie opakujú, až kým ich nezvládneme=vieme ako správne reagovať=nevytvoríme odpor. Je to ako keď sa naučíš násobilku, keď ju už raz vieš, tak ju nezabudneš=vieš vypočítať príklad. Alebo keď sa naučíš čítať prvé písmenká a potom postupuješ k zložitejším textom. Preto (keď to máme za 1) môžeme postúpiť do vyššej triedy, kde je “učivo” zložitejšie… Pre mňa je to zaujímavá teória:-).

      Páči sa mi

      • …áno, ja to tiež chápem ako školu, lenže v tomto ponímaní je to v podstate pozitívna a potrebná vec. Aj systém výuky je totožný. Keď sa niečo, na čo dlhodobo reagujem negatívne naučím zvládať, uvedomovať si v zárodku tu rodiacu sa zlú emóciu a zasmiať sa sám na sebe,resp.si lebediť v pocite, ako dobre mi to už ide, potom sa dlhšie akože nič nedeje a zrazu, keď to najmenej čakám, príde tá situácia v takej intenzite, až ma to rozpáli do biela :o(.
        Ale na rozdiel od Wildea ( ktorý ma tiež mimochodom žhavil – aj keď len do slabočervena :o))), to nevnímam tak sprisahanecky a negativisticky a paranoidne. Ja osobne som presvedčený, že jeho výklad akoby podvedome nútil čitateľov vytvárať si kdesi hlboko v podvedomí negatívny vzťah k tejto tajuplnej sfére, ktorá sa prostredníctvom zlovestných agentov na nás napája atd. atd. Týmto postojom podľa mňa iba presúvame svoju negativitu z konkrétnych ľudí na akúsi zlovestnú, imaginárnu, za všetko zlé zodpovednú entitu a chtiac nechtiac ju tým živíme. No a v tomto kontexte je potom najväčším agentom “sféry” sám autor, ako jej aktívny, propagátor.
        Cestu vidím v riadení sa výrokom: ” Keď chceš zvíťaziť nad diablom, zamiluj si ho ” . On tak stratí svoje opodstatnenie a odíde strašiť iných :o))))

        Páči sa mi

    • …podvedome tuším, že nie si ďaleko od pravdy, ibaže sa k tvojim slovám budem musieť ešte vrátiť. Momentálne som prišiel z vonku, kde je asi 50°C a tvoj komentár na mňa pôsobil ako návod na najnovší americký elerktroencefalograf , navyše v čínštine a otočený hore nohami :o))))

      Páči sa mi

  4. Je dobré, kým sú agenti sféry len na internete. Ale čo s tým, keď máš jedného priamo doma? Každý deň negativita v priamom prenose! A ja sa každý deň znova a znova učím a učím, no, nezrobiš nič :-), asi to potrebujem.

    Páči sa mi

  5. Ja to volám “rovnovážne sily” a zasiahnu vždy, keď ja sama naruším rovnováhu alebo niečomu prikladám príliš veľkú dôležitosť.

    Páči sa mi

  6. Myslím si, že každý človek je pre niekoho aj agentom sféry, rovnako ako pre iného môže byť agentom – no neviem, ako to nazvať, ale dajme tomu sféry s vyššou vibráciou.
    A som za nich vďačná, veď až vďaka nim človek zistí, či už naozaj kompletne dokončil ten krok, ktorý začal. Môžu nás zdržiavať vo sfére a ťahať späť, ale zároveň nás môžu motivovať pozrieť sa na ten náš “problém” z inej perspektívy, hľadať ešte iné riešenie, či hlbšie korene, o ktorých sme nemali potuchy. Pomáhajú nám vyskúšať si nové vzorce, zistiť ako fungujú a privlastniť si ich .
    A mám pocit, keď niekto je pre mňa takým agentom, reagujem naňho, či už priamo, či len myšlienkami a svojimi vyžarovanými emóciami,alebo tým, že vo svojom vnútri spracovávam situáciu, tak aj ja ho zároveň môžem ťahať do nejakej sféry, keďže sa energeticky vďaka nejakej mojej reakcii mení, alebo ho to proste zasahuje. A takto sa navzájom ovplyvňujeme, takto sme tou Jednotou a aj takto si navzájom pomáhame vo svojom vývoji – vo vývoji jednotlivca ako aj vo vývoji Celku.

    Páči sa mi

  7. Aj ja vnímam “agentov” ako lekcie v živote(alebo od života?) Niekedy som sa vedela dlho rýpať v tom, keď nejaký agent nabehol. Keď to už vnímam ako lekciu, snažím sa z toho poučiť, agentov je menej ako predtým. Aj sa menej opakujú lekcie. Len stále nechápem jedno- najviac ma dokážu vytočiť a vycucnúť ľudia najbližší- moje deti, mama a sestra. Lekcie priamo za zadkom a nie a nie pochopiť, čo mi tým chcú naznačiť tam zhora. Ešte sa mám čo učiť!
    A už sa dokážem aj pobaviť na tom keď som na seba taká hrdá, že ako zvládam to, či ono a z čista-jasna príde, že” ANO?!Poďme vyskúšať!” a šup nejaká lekcia 😀

    Páči sa mi

  8. myslíš, že potrebujem božích gladiátorov? Tak isto sú to myšlienky tvorcu knihy, ktoré opantávajú myseľ. Neviem prečo musíte mať stále niekoho, na koho by ste zvalili zodpovednosť za svoje žitie . Ste tvorcovia svojho života 😀 Ak vytvoríš plus vzniká aj mínus. Ak niekto príde do života, príde preto, že niekde robíš chybu, lebo ty si majster svojej cesty.. taký je zákon žitia. 😀

    Páči sa mi

    • Toto je práve pre mňa ten najkrajší zádrhel. Rečí mám kopu o tom ako to funguje, alebo malo by, ale keď dojde na účtovanie v zmysle “Aj za toto nesiem zodpovednosť ja?”, tak sa veru veľa krát pozastavujem sám nad sebou – pochybujúc o svojej moci 😀

      Páči sa mi

  9. Sun, tvoj článok je skvelý. Dokázal vyniesť na povrch tak rôzne nápady a teórie každého čo ho prečítal a aj ti naň niečo odpovedal. A zároveň spojiť veľa vecí z mnohých tvojich článkov. Mne pripadá ten tlak “agentov” podobne ako Jarah. Niečo ako predmet vo vani nadľahčovaný vodou aj svojim vlastným prispením (Archimedes sa tiež dosť čvachtal asi ), ktorý sa zrazu začne dvíhať nad hladinu a cíti ten nezvyklý ťah dolu, ktorý vo vode nebol. Kľudne by sa tomu dali pripodobniť sily orlovho príkazu od Castanedy, alebo karmické sily… A na to ako tento stav zvládnuť sa zas hodí stalkovanie, rekapitulácia, alebo iné, čím sa zaoberáme.
    Keď tlak nie je, tak sa tešíme ako nám tie techniky pomáhajú. Teraz keď tlak “agentov” je, tak treba na techniku použiť aj viac osobnej sily. Veď sú len dve možnosti “Buď ťa to postaví na nohy, alebo ťa to položí” – ako raz vymudroval môj kamarát mrdulant nad posledným pohárikom 🙂
    Ja si hovorím, vyskočiť z idúceho vlaku – v tomto mi nie je dobre. Radšej pešo, ale tak kam sa mi chce.
    Jasné že je to o obetovaní presne toho, za čo ťa “agenti tahajú”, opustíš to, nech sa s tým zadrhnú. Veď čo je dôležtejšie viac ako iné?

    “Již jsem se odevzdal síle, která ovládá můj osud.
    Na ničem nelpím, a proto nebudu mít nic, co bych bránil.
    Nemám myšlenky, a proto budu vidět.
    Ničeho se nebojím, a proto si budu sám sebe pamatovat.”

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s