O egoistickom ja, čiže ego-ja

take me to the truthO tom, ako to celé začalo a ako sa zo Všetkého-čo-je utvorilo ego, som už rozprávala. Teraz ideme na to ego znova, tentokrát s lupou 😉 :

Ego-ja je nevedome v priamej opozícii k nášmu Zjednotenému Ja. Vie, že sa oddelilo od Zdroja a trávi svoju existenciu vehementným popieraním jeho vnímanej zrady. To vtedy sa zrodila dualita dobrého a zlého a stav sústavného naháňania sa za pôžitkom a vyhýbania sa bolesti. Ego-ja sa nám prejavuje najviac svojou fascináciou chcením a  posudzovaním.

V centre všetkých našich emocionálnych potrieb leží hlboký pocit opustenia, pocit sústavného ohrozenia a pocit nevyhovovania. Nanešťastie, to je dedičstvo ego-ja a ego-ja sa sústavne snaží tieto prastaré pocity vygumovať rôznymi rozptýleniami.

Čím viac sa snažíme vzdorovať bolesti, bojujeme proti nej alebo sa jej snažíme zbaviť, tým intenzívnejšia je. Ego-ja nikdy nenájde zdroj všetkého nášho sklamania a utrpenia. Prečo? Pretože len ono je ten problém. Keby sa toto odhalilo, urobilo by ho to naveky zbytočným. Je teda čudné, že sa bojí odhalenia a odstránenia jeho falošných vnemov?

Myšlienky a projekcie

Myšlienka je nezávislá energia, ktorú používa vôľa ego-ja. Negatívne a pozitívne myšlienky existujú len v našom vnímaní. Mimo nás, bez mozgu, ktorý by to vnímal, by myšlienky nemali nijaký účinok. Myšlienka sama o sebe nemá význam. Celý význam jej dávame my. Neexistujú neutrálne myšlienky. Potrebujeme si stále byť vedomí nášho myslenia – rovnako čo do obsahu, ako aj do kvality. Každá myšlienka má dopad. A každá myšlienka je príčinou nejakého následku. Nič sa nestane bez toho, aby tu najprv bola nejaká myšlienka, ktorá to zapríčiní. Preto sú zmysluplné myšlienky také podstatné pre vytvorenie života, po akom duša túži.

Myšlienky vytvárajú presvedčenia, ktoré potom premietame navonok – a vonkajšie presvedčenie sa zrkadlí späť do mysle, ktorá ho premietla, čím sa pôvodné presvedčenie upevňuje. Presvedčenie sa teda vytvára premietnutím, projekciou, a nemožno mu zakaždým veriť, že odráža pravdu. Koniec-koncov, naše presvedčenia sú len projekcie, ktoré považujeme za reálne, pretože sa k nám ako reálne zrkadlia späť. To, čo si myslíme, sa stáva tým, čo vnímame – a čo vnímame, to sa stáva tým, čomu veríme. Projekcia vyrába vnímanie.

Keď hovoríme o realite, väčšina našich myšlienok, presvedčení a hodnôt je skrytá pred naším vedomým ja, ale sú zodpovedné za to, čo zažívame. Všetci tí ľudia, udalosti a okolnosti, čo ovplyvňujú náš život, sú naším osobným výtvorom (obvykle nevedomým) alebo výtvorom spojených masových presvedčení svetovej populácie. Všetok význam, ktorý naše myšlienky majú pre nás, im dávame my. Výlučne naše myšlienky nám pôsobia bolesť. Nič vonkajšie, mimo našej mysle, nás nemôže zraniť.

Svet, ktorý vidíme, nerobí nič sám od seba a nemá vôbec žiadny účinok, pretože len reprezentuje naše myšlienky. Môžeme zmeniť svet, ktorý vnímame, tým, že zmeníme naše myslenie o ňom. Ak myšlienky sú príčina a naša minulosť bola následok, môžeme zmeniť svoju minulosť tým, že ju budeme inak interpretovať. Tomu sa hovorí “nechať odísť”. Veľmi hrozivý návyk, ktorý ego-ja má, je presviedčať nás, že akýkoľvek útok je reálny. Máme tendenciu okamžite sa uraziť pri každom neláskavom slove voči nám.

Ak máme tendenciu vnímať svet ako nepriateľský, tak preto, že vedome alebo nevedome tú istú nepriateľskosť skrývame v sebe. A ak sme si navykli vidieť v iných to škaredé, tak preto, že sa tajne držíme to škaredé v nás. Čokoľvek vnímame v iných, posilňujeme v sebe. Čokoľvek uznávame na iných, uznávame na sebe, a čokoľvek zdieľame, to posilňujeme. Vytvárame si našu vlastnú realitu a znásobujeme ju zdieľaním. Masové presvedčenie získava svoju silu, pretože je to zdieľaná projekcia mnohých myslí.

To hnedé bolo moje poučenie, nie zvýraznenie v texte. Poučenie bezprostredné, týkajúce sa posledných prírastkov čitateľstva tohto blogu. To, čo vnímame, máme v našich rukách. Ak niekoho začneme kritizovať ako “nevyvinutého”, posilňujeme ten pocit v sebe… Fakt je dôležité začať si viesť denník, o čom a akým spôsobom hovoríme – a potom to začať vedome, silou vôle presne toho nedokonalého ego-ja, meniť. A už chápem, prečo ma anjelskí toľko pérovali za môj slovník i za moju hostilitu. 😳

Teraz už zas trochu inak vnímam tú toltécku “bezchybnosť slovom”.

 

3 thoughts on “O egoistickom ja, čiže ego-ja

  1. Prepáč, Sun Belangelo, že sa znova ozývam, ale musím, pretože sa Ti chcem poďakovať. Strašne veľa som rozmýšľala ( aj keď nemám kapacitu 🙂 ) a došlo mi, že problém mám vlastne ja. Chcela som silou – mocou meniť tvoju cestu, aj keď viem, že nesmiem zasahovať do ciest iných energií. Neviem, čo som vlastne riešila, možno vlastnú dôležitosť, ale konečne mi to všetko došlo. Akceptujem a prijímam Ťa presne takú, aká si a nechcem už nič meniť na tvojej ceste. Ešte raz ďakujem, posunula si ma o kus ďalej. Prajem pekný večer a posielam veľa svetla 🙂

    Like

  2. Možem sa opítať zakladaťela kde vlastne. Tieto kurzy a seminare robíťe či to je aj nejako spoplatnené pochadzam z mesta Senica či by to bolo premňa ďaleko

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s