Väčšina ľudí je najlepšie prispôsobená tomu, aby pohodlne zotrvávali v tom, čo vedia, a verili v to, v čo veriť chcú.
…Ak si myslíš, že život má niečo do činenia s tebou, si stratený v sebadôležitosti a egu a predstavách, ktoré do teba kvapku po kvapke naliali.
…Keď už nepotrebuješ byť sebou a keď už sa celý dokážeš odovzdať (=vzdať sám seba), potom sa môžeš stať všetkým. Už len kratučký záblesk bytia všetkým ťa dokáže nadchnúť viac, než sa dá vypovedať. Ak ťa už nudí byť “ja”, si pripravený. Ale možnože potrebuješ ešte trochu dlhšie? Kto vie? Len ty.
Potom začínajú Wildeove sprisahanecké teórie, ktoré mi však pri kapitole 8 neprichodia až také besné ako v predslove. ( 🙂 Zrejme už na mne popracoval.) Popisuje, ako nás systém vopcháva do chlievikov nesvojprávnosti, a hoci to nemám overené, vyzeralo mi to veľmi pravdepodobné.
Jedna z vecí, ktorej sa venuje, je daňové zaťaženie. Tým, že za každú kravinu platíme dane, jednak nás systém udržiava v starých koľajách chodenia do roboty, zarábania peňazí, poslúchania šéfa, dodržiavania zákonov a pod., ale navyše nás udržiava v stálej aktivite. A keď konáme, nemáme ako ľudia veľa času a kapacity na to, aby sme o veciach premýšľali. Navyše je konanie také “aktívne” (všimnite si, ako sa dnes cení byť stále v pohybe a stále sa na niečom zúčastňovať) a máme pocit, ako ním máme svoj život pod kontrolou – a keď dosahujeme výsledky, ešte si navyše prichodíme aj výnimoční. 🙂 Všetko v jednom.
Potom kapitola 8 pokračuje celkom peknou teóriou o morfologických poliach (myslím, že sa im hovorí aj “morfogenetické” a zopár ľudí ich asi nazýva aj “egregor”) – ale to až nabudúce. 🙂











Povedz svoj názor