V castanedovských skupinkách na fejsbúku pridal dnes niekto, kto si hovorí Juan Matus, krátky komentár – ale podľa mňa stojí za to:
Najväčšieho nedorozumenia ohľadne nagualizmu (=toltécke učenie) sa ľudia dopúšťajú, ak ho považujú za filozofický smer, keď nagualizmus je v podstate čisto praktický. To značí, že je ako bojové umenia – niečo, čo musíte praktizovať, nie len o tom čítať. Väčšina ľudí sa však za to čítanie nedostane. Ale nezískate čierny pás len čítaním kníh o karate… a to isté platí pre nagualizmus.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Chcela som lajknuť, ale už nejaký čas sa mi namiesto príslušného okienka ukazuje iba nadpis “Nahrávam…”
Páči sa miPáči sa mi
nemôže byť čisto praktický, lebo aby som mohol niečo praktizovať, musím pochopiť v čom je moja prax. No a na pochopenie je myšlienka, ktorá je predchodcom praxe, čo už je filozofia toho smeru, ktorý chcem praktizovať. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čo chceš povedať tým “pochopenie je myšlienka, ktorá je predchodcom praxe”? Ako že sa nedokážeš šparchať v nose, kým si o tom nemal prednášku? Pretože to je to, ako ja vnímam “prax” – ako “robenie”. A robiť môžeme aj bez toho, aby sme poznali “filozofiu”. Ja som sa tak učila variť. Proste som sa snažila urobiť to, čo bolo v recepte napísané, bez toho, aby som chápala zmysel toho, prečo to robím. Stálo tam “speníme cibuľku”, no tak som vzala masť a cibuľu a kydla som ich dokopy a pozerala som sa, kedy to aspoň približne vyzerá ako “spenené”. Možno to nerobím “správne” – ale je to jedlé. 🙂
(Nie vždy to funguje. Napríklad keď farboslepí autori píšu v recepte “mäso opečieme do ružova”. Pozerám na surové mäso, je krásne ružovučké a viem, že už ružovejšie nebude, ale napriek tomu to skúsim. Dám ho na masť a mäso najprv zosivie, potom začne hnednúť – a ja viem, že zasa recept písal ksicht s poetickou žilou a že si budem musieť urobiť 2-3 verzie prepečenia, aby som sa naučila odhadnúť tú správnu dobu/”ružovú”. 😦 Básnici by mali písať básne, nie recepty.)
Páči sa miPáči sa mi
O šparchaní v nose som mal prednášku ako prcek 😀 Odpozeral som to od druhých detí… to je učenie odpozeraním a napodobením. 😀 No a filozofia? Vyčistenie nosových dutín, zrušenie svrbenia v nose, alebo ošetrenie nosových ciest vonnými olejmi..alebo šnupanie tabaku, alebo šnupanie iných omamných látok, včetne ovoniavania kytiek a následné kýchanie hi hi hi …viem o mojom vzácnom nose veľa toho, čo spadá aj do filozófie, ako aj liečba vonnými látkami a pod…. Jeho receptory končia tiež v našej mysli a každá vôňa, príjemná alebo nepríjemná, vyvoláva spomienky na predmet, ktorý tu vôňu vydáva. Tak čo povieš na filozofiu môjho nosu 😀
Páči sa miPáči sa mi
No a ešte niečo..je veľmi dôležitý pri ovoniavaní vône ženy …ferromóny a môj nos ..ako oddaný psík hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vieš mnoho ľudí považuje špáranie sa v nose za niečo neprístojné..ale rozmýšľal niekto nad tým, prečo sa za to hanbíme, Veď nos čistí náš organizmus od padlých vojakov, ktorý bojujú proti infekciam . 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Tak čo povieš na filozofiu môjho nosu?” Že tri komenty a ani jeden k veci. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
len robotou raste rozum 🙂
Páči sa miPáči sa mi