Pretože sme živé bytosti, ktoré žijú predovšetkým podľa svojich presvedčení a predpokladov, potrebujeme si pripomínať, že máme presúvať našu dôveru od predpokladov a presvedčení späť na nás samotných.
Miesto toho, aby sme verili tomu, čo sme niekde pochytili, potrebujeme dôveru v to, kto skutočne sme. Miesto toho, aby sme z plných síl debatovali alebo obhajovali nejaké presvedčenie, mali by sme sa poobzerať a načúvať tomu, čo sa okolo nás deje.
Spochybňovanie vlastných stanovísk a úsudkov a zostávanie otvorenými pre to, že s pribudnutím informácií svoje stanoviská zmeníme, neznačí, že spochybňujeme jadro svojej osobnosti. Keď dôverujeme sami v seba, dokážeme spochybňovať svoje presvedčenia a príbehy, ktoré sme si vytvorili na to, aby sme zadefinovali sami seba.
Cvičenie:
Dnes si budeme dávať pozor na situácie, kedy cítime potrebu obhajovať nejaké presvedčenie. Spýtajme sa sami seba:
- Ako som k tomuto presvedčeniu prišiel?
- Ako ma toto presvedčenie ovplyvňuje?
- Používam toto presvedčenie v situácii, pre akú bolo určené?
- Potrebujem aj naďalej toto presvedčenie?
A ak nájdeme niečo, čo už nepotrebujeme alebo nám to v danej situácii nepomáha, tak si dovoľme zbaviť sa toho.
Prevzaté od dona Miguela Ruiza Jr. z Living a Life of Awareness: Daily Meditations on the Toltec Path, ale nie je to presný preklad, skôr moje prerozprávanie zmyslu, ktorý som jeho slovám dala ja. 🙂