Eprakone – ezoterika a spiritualita

18 responses to “Diskusný klub: Láska”

1. 

   Jool

   14. apríla 2014

   …najprv sa mi žiada povedať, že sám sa považujem za hocičo, len nie za odborníka na lásku, napriek tomu sa aj mne hocičo na túto tému kotí v hlave. Sám som si veľakrát o všeličom myslel, že to je láska a keď som spoznal omyl, pozeral som na svet jak to kura na obrázku, čo sa práve vyliahlo v krokodílom hniezde.

   Najprv k tomu Sun, čo ťa tak dvíha zo stoličky, k tomu svetlu, temnote a pod. Veď to je len obyčajný jazyk básnikov. A k tomu ľudia siahali vždy , keď to prózou nešlo, lebo naše 3D zmysly prestali stačiť. Ide iba o to, rozlíšiť tých naozajstných eso-básnikov , čo to tak skutočne preciťujú :o), od tých falošných, čo tak činia v snahe byť zaujímavými. Nedávno som kdesi čítal, že láska je energia s veľmi vysokou vibráciou. Ale to je aj svetlo. Básnici často hovoria o spaľujúcej láske.Tak, že by to bola energia niekde medzi UV svetlom a RTG žiarením? :o)) Niektorých dokonca láska “sežehla na popel “, to by ju ovšem posúvalo až niekam medzi RTG a gama žiarenie:o)))). Ale nič to, veď dokonca aj seriózni fyzici, ktorí riešia hmotu na subatomárnej úrovni si pri charakteristike častíc pomáhajú slovíčkami ako vôňa, farba, možno aj chuť , čo ja viem, keď im dochádza ich vlastný slovník.

   Teraz jeden citát, je vraj z dajakého veľmi starého textu :

   Tri zdroje majú ľudské náklonnosti : dušu, rozum a telo. Náklonnosť duší plodí priateľstvo, náklonnosť rozumu plodí úctu, náklonnosť tela plodí túžbu. Spojenie troch náklonností plodí lásku.

   Keď som to prvýkrát čítal, veľmi ma to oslovilo a páči sa mi to doteraz, ale akosi mi tam vyvstáva veľa podmienok a ja som skôr náchylný veriť na lásku všeobjímajúcu, bezpodmienečnú, na lásku ako na stav, v ktorom buď si a potom tak vystupuješ smerom k zvyšku vesmíru, alebo v ňom nie si. Nie som si istý, či som daný stav zažil ( keď áno , jednalo sa skôr o sekundy ), ale cítim v sebe vieru, že to existuje.

   No a v danom kontexte je mi sympatický nasledujúci text :

   Ktorý okamih je v živote najdôležitejší ? Predsa ten, v ktorom žijete Tu a Teraz !
   Ktorý človek je najdrahší ? Ten , ktorý pred vami stojí v daný okamih života !
   Ktoré dobro je najväčšie na Zemi ? To, ktoré môžete v daný okamih urobiť najdrahšiemu človeku !

   Každý človek v každej situácii potrebuje lásku. Formy jej vyjadrenia môžu byť rôzne, v závislosti od situácie a potrieb – dôležitý je však stav v akom sa nachádza moje vedomie, keď konám…..Prajem ti Svetlo v Duši :o)))))

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
2. 

   noemi

   14. apríla 2014

   @Jool páči sa mi ten citát …len by som ho pozmenila takto:..”Ľudské náklonnosti majú tri zdroje : dušu, rozum a telo. Náklonnosť duší plodí priateľstvo, náklonnosť rozumu plodí úctu, náklonnosť tela plodí túžbu. Spojenie troch náklonností plodí lásku.” 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Jool

      15. apríla 2014

      …ja som to len opísal, ale máš pravdu, to tvoje je štylisticky čistejšie :o)..nie si ty náhodou učiteľka ?..:o))

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         noemi

         22. apríla 2014

         nie som, chcela som len pomôcť, ten citát sa mi fakt páčil 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

3. 

   slobodnacesta

   14. apríla 2014

   Láska je strach, strach je láska. 😉 Láska je iba slovo k vyjadreniu pocitu Som šťastný/-á v…(preklad Milujem…) Strach je tiež iba slovo k vyjadreniu pocitu Nie som šťastný/-á v…. Je to nekonečné analyzovanie pocitov, emócii, našej podstaty kým sme a prečo sme tu do slov. Príde deň keď to už nebude mať zmysel a odhalí sa nám skutočná pravda o nás – ani jedno slovo nevyjadrí našu skutočnú podstatu. 🙂 Sú to iba slová, ktoré vyjadrujú iba prítomné okamihy tohto života.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
4. 

   matrioshka

   14. apríla 2014

   nuz mna teraz nemiesto nejakych formulacii a definicii, ci poezie napadla taka davna spomienka este zo skolky, ked pani ucitelka triedneho zloducha Radka pre daco zavrela do spalne za trest. A on si na truc zacal spievat: laaaska moja aj hviezdy sa ta boja, ked sa vecer mracis na mna spoza stola 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
5. 

   matrioshka

   15. apríla 2014

   a este totok 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
6. 

   jarah

   15. apríla 2014

   Mne sa stavu “lásky” najviac podobá stav odovzdania, rovnováhy, kedy si uvedomujem polaritu a prijímam ju bez klasifikácie (takže nie absencia duality), keď dávam aj prijímam prirodzene ako nádych a výdych. V okamihu, ktorý sa volá “VIEM”, keď zistím, že nepotrebujem žiadnu vieru ani nádej, lebo som tvorca mojej reality. Takže zisťujem, že som pravdepodobne lásku ešte nezažila 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
7. 

   iskra

   16. apríla 2014

   A aj ja pridám svoje ingrediencie do tejto pre mňa veľmi obľúbenej “polievky” 🙂

   frekvencia “Láska” (a vyššie?) = prijímanie
   pod frekvenciou lásky = odmietanie

   Všetko je celok a teda ak prijímam všetko ako to JE – bez vnútorného nesúhlasu (ináč povedané “podmienky”) – som vo frekvencii “Láska” (resp. vyššie, ale to neviem, či to JE 😀 ). Akonáhle je tam pochybnosť (podmienka) – som pod frekvenciou Láska.
   Čiže, ak poviem napr. “Milujem ťa, ale…” nie je to v mojom vnímaní vyjadrenie vo frekvencii (vnútornom nastavení) = Láska, ale môžeme sa kľudne rozprávať o “láske” ako individuálnom konštrukte platnom pre daného jednotlivca 😀

   Ešte k tejto téme je pre mňa veľmi zaujímavé zistenie, že túto frekvenciu dokážem vnímať veľmi jasne cez 4. čakru, ale tými vyššími, resp. nižšími ju neviem dobre “uchopiť”. Vo verbálnej komunikácii to potom vyjadrujem frázou “nerozumiem tomu, resp. neviem to dobre precítiť”, podľa toho, ktorá časť kanálu má silnejšiu priechodnosť a teda dominuje v mojom vnímaní.
   V tomto zmysle vnímam 4. čakru ako stred (sprostredkovávateľ – tlmočník) a všetko čo JE smerom dole vnímam ako emóciu a všetko čo je hore vnímam ako myšlienku. Pričom v tej 4tej to vnímam tak jasno, nakoľko “jasné” mám vnímanie v tých nižších energ. centrách 🙂

   Ja teda ešte v tejto frekvencii nie som, ale mojim vnímaním ju viem zachytiť na toľko, že sa o nej môžem rozprávať bez toho, aby sa mi zježili všetky chlpy, čo pokiaľ nejde o život, je v mojom vnímaní, jeden z prejavov prejavov odmietania 🙂
   Veľmi dobrý nástroj na cvičenie prijímania je pre mňa napr. objatie.

   Krásny deň plný Lásky (seba k Sebe) Vám želám 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      iskra

      16. apríla 2014

      Jo a ešte ma napadla tá vec zo zrkadlami. Ak mám pocit, že neviem bez podmienok prijať všetko čo je mimo mňa, zrkadlí to v mojom vnímaní odmietanie seba samého v danej téme 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
8. 

   duhovymotyl

   22. apríla 2014

   Ako si sa raz v nadpise jedného článku opýtala: “Kde začína fialová?”
   Kde začína svetlo? Pre človeka idúceho nocou, ktorého oči si privykli, je svetlo kamenie na ceste, ktoré ukazuje smer. Pri východe slnka je svetlo to, keď sú osvetlené ešte len oblaky, neskôr to, keď vyjde celé slnko. Ľudia zvárajúci kovy sa pred svetlom chránia okuliarmi. Svetlo je žlté, biele, farebné, zlaté,… Už som pochopila aj to, že svetlo je čierne, fialové,..
   Stále hovoríme o určitej svetelnej frekvencii, ktorá sa podľa môjho názoru dá donekonečna spomaľovať ako aj zrýchľovať. A to vnímame tým, že porovnávame ako tmu a svetlo. Svetlo kameňov v noci je určite slabšie ako šero v porovnaní s vychádzajúcim slnkom, ale obrazne môžem povedať, že v daných situáciách sú kamene svetlom a šero tmou. A pritom Svetlo s veľkým S je tá energia zahŕňajúca všetky tie možnosti, záleží na tom, či sa tá vibrácia spomalí, alebo zrýchli.
   A takto to vnímam aj s Láskou. Preto sú tie rozdiely v našom ponímaní, lebo tak mi to pripadá, že láskou označíme nejaký úsek s určitou frekvenciou, ktorá je vyššia, ako to, s čím ju porovnávame. Či v rámci pocitu, emócie,. A každý porovnávame tento úsek s niečím iným. A potom to môže byť rôzne dlhý úsek až po “všetko” 🙂 , aj keď pod týmto termínom si tiež každý môže predstaviť niečo iné 😉 Takže “láska” – nie s veľkým L je potom taká frekvencia určitej vibrácie, ktorá je vyššia ako to, čo si myslíme, že je “neláska”. Lebo Láska s veľkým L, aspoň keď sa na to logicky pozerám, by mali byť všetky tie frekvencie tejto vibrácie od najpomalšiej po narýchlejšiu – samozrejme bez konca na oboch stranách.
   A čo si ja prestavujem pod pojmom láska? Absolútny pocit bezpečia. Vďaka tomu absolútne prijatie, akceptáciu (či už seba, druhých, situácie, Život ako taký,..) – keď viem, že som v bezpečí. A kedy sa cítim v bezpečí? Keď sa nevnímam ako samostatná, osamelá čiastočka, ale vnímam prepojenie s Vesmírom, že som jeho súčasťou.
   Následok lásky: umožnenie slobodnej vôle sebe, druhým, Životu. Nájdenie harmónie v tom.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Čikitet

      23. apríla 2014

      hi hi..práve tá harmónia, je vlastne láska, a disharmónia je opak lásky 😀 No a harmónia, je vlastne prispôsobenie svojich vibrácii. Aj myšlienka, je vibračný vír energie 😀

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Sun Belangelo

         23. apríla 2014

         🙂 Toto je to, s čím večne zápasím – ako si definujeme “láska”? Lebo ak má byť všeobjímajúca a všadeprítomná, tak nemôže mať opak – a aj “disharmónia” je potom láska. 🙂 Aspoň podľa Dalajlámu jednoducho stačí, ak ju budeme akceptovať a nebudeme označovať. 🙂 Z čoho mi logicky vyplýva, že keby ľudia prestali hovoriť, všetko by sa dostalo do rovnováhy. 😛

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         matrioshka

         23. apríla 2014

         noooo a taka harmonia tiez nie je lahko definovatelne slovo….co je harmonia? 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

      3. 

         duhovymotyl

         23. apríla 2014

         Veď práve Sun, aj ja to tak vnímam, preto som písala o láske a Láske.
         O Láske všeobjímajúcej a všadeprítomnej, ktorá má všetky aspekty – bez hodnotenia, posudzovania, pomenovania – a má celé to nekonečné frekvenčné spektrum
         O láske, ktorá je definovaná mojim vlastným porovnávaním s tým, čo predstavuje u mňa “nelásku” – teda v rámci už môjho hodnotenia. Toto je tá vyššia vibrácia (len časť celku), ktorá sa dá vidieť mojim duálnym pohľadom. Možno takto individuálne definovaná láska je vlastne niečo, čo hýbe človekom, do akého stavu sa chce najbližšie dostať. Keď tam bude, potom definícia “lásky” sa uňho možno opäť zmení pri iných vyhliadkach 🙂 . Ja osobne neviem byť bez hodnotenia, preto nemôžem sama pre seba definovať lásku obrazne: láska je vojna, láska je mier – neviem na to vždy pozerať tak z nadhľadu, že by som dokázala v každej situácii (hlavne keď sa cítim ja v nebezpečenstve) akceptovať jedno rovnako ako druhé. Aj keď niekde to cítim, že jedno aj druhé má zmysel a nejaký obrovský dôvod.

         Harmóniou som myslela umožnenie slobodnej vôle na 100 % sebe, druhým, Životu – teda bez toho, že druhému to umožním a seba obmedzím a naopak.

         Páči sa miPáči sa mi

      4. 

         Sun Belangelo

         23. apríla 2014

         Dnes som dostala nákop oceľovou čižmou do zadku v podobe vety, že dualita nie je nič, s čím treba bojovať, ale je to rovnaká súčasť Všetkého-čo-je ako ne-dualita. 😳 Ja sa už polepším. (Čestné klamárske. 😛 )

         Páči sa miPáči sa mi

      5. 

         Čikitet

         24. apríla 2014

         Na tom obrázku, nie sú slová, Absencia polarizácie. Absencia duality. Ak, existuje absencia niečoho? Tak existuje aj absencia Lásky 😀

         Páči sa miPáči sa mi

      6. 

         Čikitet

         24. apríla 2014

         Vieš s tou láskou, je to ako so mnou.. som vo všetkom a všadeprítomný.. ale slobodná vôľa, je to, čo vás takzvane oddeľuje, aj keď v skutočnosti nie ste oddelený. A tak je to aj s láskou.. som všadeprítomná a všetko objímajúca 😀 ale… má ma len ten, kto ma bez výhrad príjme 😆 Má ma len ten, kto vibruje na krídlach lásky. hi hi hi

         Páči sa miPáči sa mi