Dnes ďalší z osvecujúcich mýtov. Tentokrát…
Mýtus: Budem vedieť, že som osvietený, pretože budem mať pocit stáleho spirituálneho vytrženia.
Hoci spirituálne vytrženie alebo šťastie je rozhodne úžasný zážitok, aby sme ho mohli zažiť, musí mu niečo iné predchádzať a po ňom musí niečo iné prísť – inak by sme ho s naším ľudským vnímaním po chvíľke prestali cítiť. A to je aj kameň úrazu. Kým “nie sme” osvietení, zažívame stavy spirituálneho vytrženia nadšene a intenzívne. Hovoríme o nich, Bahníme si v nich. Čím častejšie ich zažívame (=čím bližšie osvietenosti sa dostávame), tým “normálnejšie” sa nám zdajú. A až ich budeme zažívať non-stop… stanú sa našou bežnou realitou a prestaneme ich vnímať ako spirituálne vytrženie. 🙂
Ak teda sme niekto, kto je celý vytešený zo svojich spirituálnych zážitkov, značí to len jedno – ešte pred sebou máme istý kus cesty. Ak sme niekto, kto je “normálny”, môže to značiť dvojo – buď sme sa spirituálnou cestou ešte nedali, alebo sme už v cieľovej rovinke. So spiritualitou sa totiž mení vaše vnímanie a dovtedy “úžasné” veci sa stávajú “samozrejmé”.
Takže ako osvietená osoba nebudete mať pravdepodobne žiadny pocit spirituálneho vytrženia. A pozerajúc na tých druhých si pravdepodobne budete myslieť, že sú niekde celkom inde (=oveľa ďalej) ako vy a bude vám smutno. Moji anjeli majú túto lekciu so mnou už za sebou. Asi pred pol rokom som sa dostala do náramnej krízy, ktorá bola drastický protiklad k tomu, čo som zažívala predtým – predtým to bola spokojnosť, pocit ochrany, vedenia a spolupatričnosti… a odrazu nastala prázdnota, necitlivosť, ľahostajnosť. Vtedy som sa pýtala Otca, čo sa deje, a on mi povedal, že podcenili potrebu môjho vnímania dostávať stále nové a nové impulzy. Zotrvala som pridlho v istom stave a moje ľudské vnímanie ten stav vynulovalo a prehlásilo za “normál”.
Tak som začala dostávať nové podnety a ľahostajnosť zmizla. 🙂 Predpokladám, že presne takto to funguje aj pri osvietenosti. Len čo sa stanete osvietenými, prestane mať “osvietenie” pre vás význam, vedomie ho vynuluje a v svojich očiach budete celkom obyčajný človek, ktorý jednoducho vidí svet trochu inými očami ako tí ostatní, viac vecí toleruje a menej vecí ho rozčuľuje (if any) 🙂 .
Niekde som videla definíciu, že osvietená bytosť žije v tu a teraz, nie v minulosti ani v budúcnosti; že prijíma všetky pocity, myšlienky alebo emócie, ktoré v tej situácii vznikajú. Ak vidí niečo smutné, môže plakať. Ale smútok už neberie ako súčasť seba, ale len ako súčasť situácie, a za chvíľku sa môže už zas veselo smiať, lebo je v inej situácii a tá je veselá.
A ako toto píšem, spomenula som si na jeden citát z Biblie, s ktorým som mala odjakživa problém. Znie nejako takto: “blahoslavení chudobní duchom, pretože ich je kráľovstvo nebeské”. Myslím, že som aj preto neašpirovala na Nebo, lebo ak je plné slabomyseľných, tak to pre mňa nie je to správne miesto… Ale ak si vezmete človeka, ktorého som práve opísala – chvíľku plače a v nasledujúcej chvíľke sa už rehoce – no nevyzeral by v očiach okolia ako pekne slabomyseľný?
Z toho plynie ďalšie poučenie – prestanete zapadať. Ľudia sa vám môžu vyhýbať. Ľudia vás môžu kritizovať. Niekedy vás môžu upáliť. Ale ak už budete osvietení, budete celkom dokonale chápať, prečo sa tak deje, a budete mať voči nim presne tú empatiu, ktorú mal Kristus na kríži: myslia si, že vedia, čo robia, ale neuvedomujú si, že tým neškodia mne, ale len sebe… že práve do svojho sveta otvárajú dvere nenávisti, strachu a utrpeniu. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor