Buď svedkom, nie sudcom

bud svedkomDnes som mala znova “náhodné stretnutie” s Melike. (Aké tam “náhodné”. Proste Melike zas raz šla okolo a ja som zasa mala v sebe čosi nevysporiadané, tak som to schytala v plnej nádhere.) Od samého začiatku som sa zachytila a postavila do roly pozorovateľa, ale to, čo som videla, tiež nebolo príjemné… Zasa raz sa vo mne pohli emócie. Hlúpe, zbytočné. Ale moje. 😕

A tak som si povedala, že dnes sa vyhnem hlbokomyseľným (a siahodlhým) úvahám a hodím si len nejaký citátik. A urýchlene dočítam ďalšiu kapitolu Ruiza, aby som vedela zaškatuľkovať, čo sa vo mne deje… Nie že by to pomohlo, ale aspoň budem mať lepší pocit, že som na sebe predsa len nejako popracovala. 😛

22 thoughts on “Buď svedkom, nie sudcom

    • Neviem presne, ako Melike funguje, ale že ide o Melike, to viem, pretože Melike sa mi spája s istou osobou a vnímam, ako tá osoba (nevedome) pôsobí na iných ľudí. U mňa sa to prejavuje ako prudký nárast nejakej emócie, zdanlivo bez dôvodu. Ten dôvod je vnútorný; inými slovami, ak v sebe máš puklinu a tváriš sa, že tam žiadna nie je, tak Melike udrie presne na ňu, aby si ju pocítila. Melike sa vytešuje z toho chaosu a emotívneho spletenca, čo vypotíš. Ale v podstate je jej/jemu to jedno – kým tam je “puklina”, Melike si príde na svoje. A ak sa nemáš pod kontrolou, tak si na svoje príde na hodne dlhú dobu… 😕 A nie je to tak, že “chodí”. 🙂 Je. Furt a všade. Len potrebuje situáciu, aby sa puklina prejavila – a už ťa má. 🙂

      Ak by som to mala povedať inak: Melike je stav a ty doňho spadneš. Keď doňho spadneš nevedomky, máchaš sa v ňom náramne dlho, pretože produkuje viac toho istého hnusu zeleného, ktorý ťa tam dostal. Ak si uvedomuješ, čo sa deje, máš možnosť zasiahnuť. Ale skúsenosť je to zakaždým hnusná. 😕 U Melike mi nepomáha ani víťazosláva, že ma zas raz nedostala… 😕 A to mi už sľubovali, že žiadna Melike… Achjo. Krídlatí. Vyšklbem im períčka. Bude na vankúše.

      Páči sa mi

  1. rano po zobudeni sa, som sa este zamysle nad nazvom tohto clanku – vlastne ani nieze zamyslel ….len som si uvedomil, ze tento pristup mi je blizky (ku mne to prislo od Tolleho) ….neide o ignorovanie obsahu mysle, ale nie som nan ani zamerany (nie som sudcom), som zamerany na vnimanie jeho jestvovania samotneho (som svedkom) – akoby som ten obsah vnimal zozadu, vnimam ho neosobne

    Páči sa mi

  2. to chapem – mne Tolle po prvom precitani “moc pritomneho okamihu” tiez uplne nesedel, lebo je to o rozpusteni ega a vtedy som si este zakladal svoju identitu na hodnotach a postojoch ega – a ego je prisny pan takze som sa toho nevzdal. …no tieto hodnoty a aj postoje sa po mojom uraze rozpadli a zostala len prazdnota, uzkost a moje samotne bytie. Tolleovsky pohlad ma vtedy zachranil pred skoncovanim so zivotom. Vlastne predtym, ako Tolle dospel k terajsiemu vnimaniu, mal akusi zivotnu a tiez sa mu v hlave obratila myslienka skoncovat so zivotom…
    Co sa tyka “povinnej lasky”…, tak samozrejme poznam ten stav – u mna sa objavuje pri nedostatku energie a pri vycerpanosti.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor