Daj hladnému rybu… o použití osobnej sily

1393951_609940919070419_625537000_nZ Carlosa Castanedu – Journey to Ixtlán. Don Juan rozpráva Castanedovi o osobnej sile:

castaneda-ixtlan“Vieš, kľúčom k nadobudnutej sile je to, že ju možno použiť len na to, aby sme niekomu inému pomohli nadobudnúť silu.”

Spýtal som sa ho, či to značí, že jeho sila je obmedzená len na pomáhanie iným. Don Juan mi trpezlivo vysvetlil, že môže svoju osobnú silu použiť hocijakým spôsobom, aký si zvolí, na čokoľvek, čo chce, ale keď ide o jej priame odovzdávanie inej osobe, je táto sila celkom nanič, pokiaľ ju ten iný nepoužije na vlastné hľadanie osobnej sily.

A tu si spomínam na čínske príslovie: “Daj hladnému rybu a nasýti sa. Nauč ho chytať ryby a nebude hladovať nikdy viac.” Isteže, byť okolo človeka s vysokou osobnou silou je také príjemné… ale pokiaľ so sebou nič nerobíme, tak vlastne sme závislí na jeho generátore. A ak začneme so sebou niečo robiť, po čase nastane opačný prípad – začneme sa od nášho “gurua” osamostatňovať a vyhýbame sa mu, pretože už máme (rovnako) vysokú osobnú silu – a je naša vlastná a možno nezosúladiteľná s tou jeho.

Ani závislosť, ani ostentatívna nezávislosť nie sú chyba povahy. Sú to prejavy mechanizmu hľadania osobnej sily. 🙂 Jediné, čo vnímam ako chybu povahy, je znižovanie nášho niekdajšieho “gurua”, keď už máme istú osobnú silu. Značí to totiž, že sme nepochopili, že mať osobnú silu je o dosahovaní, a nie o porovnávaní sa.

Ešte jedna vec mi s tým citátom zarezonovala – keď ideme k veštcovi alebo liečiteľovi, pracujeme s jeho osobnou silou. V tej osobnej sile sú všetky predstavy, predpoklady, predsudky a predpojatosti, ktoré ju istým spôsobom menia. A ak my náhodou máme podobné alebo rovnaké predstavy, predpoklady, predsudky a predpojatosti, tak sa z nášho momentálneho “gurua” prenesú na nás a zosilnia. Už sa mi raz stalo, že po “čistení” ma anjeli museli znova “špiniť” (=dávať do poriadku), pretože moje mylné presvedčenie a snaha liečiteľky sa znásobili a skoro ma zabili. 😕 Preto sa snažím nevyužívať cudziu spirituálnu pomoc, kým nie som sama celkom v poriadku, a takisto neposkytovať spirituálnu pomoc iným, kým nie som sama celkom v poriadku. 😉 Už som mala aj situácie, kedy sa niekto so mnou natoľko identifikoval, že začal preberať moje predstavy a môj slovník a potom ma začal poučovať, aké falošné tie predstavy sú a ako nevhodne používam svoj slovník. 😉 Myslím, že sa prejavuje efekt “entrainment”, ktorý po slovensky neviem dosť dobre povedať, ale je to niečo o tom, že v prípade podobnosti sa začnú dve rozdielne veličiny na seba nastavovať a preberať vibráciu. Poznám ten efekt od ladičiek – na jednu udriete a rozozvučíte ju a ostatné sa rozozvučia od nej. A myslím, že to platí aj u pondusoviek. 🙂

 

4 thoughts on “Daj hladnému rybu… o použití osobnej sily

  1. Tak trocha mi to pripomína aj to ušľachtilé pomáhanie iným, o ktorých si myslíme, že sa majú zle. Ak o to nepožiadali, asi nie sú pripravení “mať sa dobre” a s energiou, ktorú im ponúkneme nevedia narábať, dokonca im môžeme ešte viac ublížiť. To je naše spoločenské nastavenie pomáhať a pritom pomoc je dôsledok posudzovania. Niekedy je za určitými podmienkami “vyšší plán” a my ho zmaríme nevyžiadaným vstupom do situácie.

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď