Zo stránky The Mind Unleashed:
“Zriedkakedy si uvedomujeme, že napríklad naše najsúkromnejšie myšlienky a emócie nie sú v skutočnosti naše vlastné. To preto, že myslíme v slovách určitého jazyka a v obrazoch, ktoré sme nevytvorili my sami, ale ktoré nám odovzdala spoločnosť.” — Alan Wilson Watts
(We seldom realize, for example that our most private thoughts and emotions are not actually our own. For we think in terms of languages and images which we did not invent, but which were given to us by our society.”)
Práve dnes som si v čakárni u lekára čítala Ruiza (Voice of Knowledge), a dorazila som k pasáži o emóciách (Emotions are real). Len čo som ju začala čítať, uvedomila som si, že toto je jedna oblasť, v ktorej Ruiza neberiem.
Ruiz popisuje, ako väčšina toho, čo vieme a čo nám vypráva v hlave, je len naučená interpretácia, nie realita. V tejto kapitole dochádza k tomu, že ale keď náš príbeh je lož (v zmysle “interpretácia reality”) a príbehy tých druhých sú lož, ako zistíme, čo je reálne? A hovorí, že cez emócie:
Emócie sú reálne. Každá emócia, ktorú cítime, je skutočná, je to pravda, jednoducho je. Zistil som, že každá emócia vychádza priamo z nášho ducha, z našej integrity; je absolútne autentická.
Nemôžete nafekjovať (“predstierať”), čo cítite. Môžete sa snažiť potlačiť svoje emócie, môžete sa snažiť zdôvodňovať to, čo cítite, alebo môžete klamať o tom, čo cítite – ale to, čo cítite, je autentické. Je to skutočné a vy to cítite. /…/ Neexistujú dobré alebo zlé emócie. Aj keď cítiš nenávisť, vychádza z tvojej integrity. Aj keď je to smútok alebo depresia – ak to cítiš, vždy máš nejaký dôvod cítiť to.
No a tu sa moje skúsenosti priamo a otvorene bijú s jeho názorom a preto som to rozhodla brať celé ako “jeho príbeh”, ktorý však pre mňa neplatí… Ja totiž viem, že emócie nám môže niekto iný naočkovať. Napríklad nás učia, že keď robíme niečo nepodporované, mali by sme cítiť vinu. A my ju cítime. Tá vina je skutočná – len ten dôvod, pre ktorý ju cítime, veľmi skutočný nie je… Je to len program, ktorý sa v nás automaticky zbieha.
Kedysi som sa zamilovala. Vlastne som o toho chlapa vôbec nestála; bol mi smiešny, ale bol jediný široko-ďaleko a kolegyne naznačovali, že by z nás bol pekný pár… Len som sa smiala, ale kvapka hĺbi kameň tým, že naň dopadá sústavne – a tak som aj ja po mesiacoch smiechu začala uvažovať, že či na tom niečo nebude… Či sa mi vlastne ten chalan nepáči… A práve, keď som sa začala nalaďovať na to, že si to čeknem, vypočula som si jeho telefonát, ktorý naznačoval, že už niekoho má.
To bol okamih, kedy som sa bezhlavo zamilovala. Od trpkosti, že som sa ledva odhodlala a cesta je zarúbaná. Zamilovala som sa na život a na smrť a bola to láska i trauma môjho života so všetkým, čo k tomu patrí. Cítila som to; bolo to “reálne”, trpela som ako pes… a potom, keď sme sa dali dohromady, tešila som sa ako blázon… Myslela som kvôli nemu, dýchala som kvôli nemu. Moje srdce bilo kvôli nemu. Do tej miery, že som stratila schopnosť sa od neho odpútať, hoci postupom času sa rozdiely medzi nami čoraz viac zvýrazňovali, a keď ma nechal, zrútila som sa a dostala som kataplexiu.
A pritom ten cit nebol môj vlastný – bol naočkovaný. Nebol reálny – ale cítila som ho. Moja duša nemala najmenší dôvod niečo cítiť, moja “výkladná skriňa”, ktorá sa snažila napasovať na všetkých tých ostatných ľudí, ten dôvod mala.
Takisto depresie. Keď cítite depresiu, môže mať zhruba tri dôvody: máte niečo v sebe nevysporiadané a už vás to uťahalo do stavu rezignácie, beží vám v hlave nevhodný vnútorný monológ alebo máte hormonálne výkyvy v mozgu. Riešenie je 1. vysporiadať si nevysporiadané alebo preladiť sa na niečo iné a tak si oddýchnuť, 2. zmeniť vnútorný monológ alebo 3. začať brať lieky. Ale keď stačí zmena vnútorného monológu na zbavenie sa depresie, nakoľko “reálna” tá depresia je? Keď sa zakladá len na tom, čo si sami v hlave hovoríme?
Takže túto časť Ruiza neberiem. Emócie sú naša reakcia na situácie a keďže ide o reakciu, nie sú reálne, ale sú len na základe našej interpretácie niečoho. A keďže nevieme, či tú emóciu má naša duša alebo naša výkladná skriňa, nevieme povedať, nakoľko sú “pravda”. Moja zamilovanosť nebola “pravda”; moja depresia bola pravda na 100%.
Rada by som k tomu počula aj názory vás. Ešte som nedočítala kapitolu do konca, takže možno v samotnom Ruizovi nájdem vyriešenie dilemy, alebo existuje nejaká psychologická teória emócií, ktorá mi do toho pomôže vniesť svetlo. Neverím (hehe, “viera” 😉 ) tomu, že je reálne niečo, čo dnes môžem cítiť tak a zajtra celkom inak bez toho, aby sa situácia zmenila – len ja k nej získam odstup…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor